Jesenné vysádzanie uprednostňujeme na ľahších a na suchších pôdach, sadenice využijú zimnú vlahu, pôda lepšie priľne ku koreňom, prírastky sú v prvom roku dlhšie a percento ujatia je na takýchto pôdach vyššie ako pri jarnom vysádzaní.

Na ?ažších pôdach a tam, kde máme možnos? doplnkovej závlahy, uprednostňujeme jarné vysádzanie. Zatiaľ čo pri jesennom vysádzaní zalievame iba vtedy, ak je pôda suchá, pri jarnom je dôkladné zalievanie nevyhnutné. Na výsadbu používame len prvotriedne jednoročné alebo dvojročné sadenice s dobre vyvinutou koreňovou sústavou a vyzretými výhonkami. Len v ojedinelých prípadoch, napríklad pri nedostatku sadeníc, používame viničové štepy priamo zo stratifikačnej debny. Percento ujatia je však oveľa nižšie a závisí od kvality pôdy a dostatku vlahy.

Pred výsadbou sadenice upravujeme nožnicami. Na koreňovom kmienku odstránime všetky rosné korienky v mieste štepenia a hlavné korene na spodnej časti skrátime asi na 50 až 60 milimetrov. Vrchný výhonok skrátime na dva púčiky. Ak má sadenica viac výhonkov, vyberieme najsilnejší a ostatné odstránime. Počas prípravy chránime sadenice pred vysúšaním koreňov prikrývaním vlhkým materiálom. Vhodné je namáčanie sadeníc do zmesi zemitej kaše alebo aj namočenie na 24 hodín vo vode.

K predvýsadbovej príprave patrí aj parafínovanie, pri ktorom vrchnú čas? sadeníc (120 až 150 milimetrov) namáčame do parafínu teplého 70 až 75 °C. Pri takejto úprave nie je potom potrebné sadenice po výsadbe kopcova?.

Vysádzame do jám, ktoré by mali ma? priemer asi 0,2 až 0,3 a hĺbku 0,4 metra vedľa kolíka v smere radu. Sadenice umiestnime do stredu jamy tak, aby bol ich vrchol 5 až 7 centimetrov nad úrovňou terénu. Korene zasypeme asi do polovice a zalejeme. Môžeme prida? aj dobre vyzretý kompost. Na hnojenie do jám nikdy nepoužívame čerstvý maštaľný hnoj alebo minerálne hnojivá, pretože by mohli popáli? korienky. Po vsiaknutí pôdu doplníme a nad sadenicami nahrnieme kopček skyprenej zeminy vysoký asi 15 centimetrov, pri jesennej výsadbe vyšší.

Okolo sadeníc je vhodné vystla? čiernu fóliu, ktorá udržuje pôdnu vlahu a zabraňuje rastu burín, čím sa zníži aj prácnos? pri ošetrovaní pôdy.

Práca, 54. ročník, číslo 98, 29. apríla 1999

Na jar pri vyhovujúcich vlhkostných podmienkach napáda zelené časti viniča (súkvetie, strapinu, listy, mladé bobule alebo strapce, niekedy aj letorasty). Napadnuté súkvetia hnednú a zasychajú. Na listoch sa vytvárajú hnedé až sivé škvrny. Pri silnom napadnutí listov opadnú. Počas vegetácie sa huba zo zdroja infekcie šíri najmä vetrom. Niekedy už koncom júla na nedozretých strapcoch napadnuté bobule hnednú, scvrkávajú sa a zasychajú. Tento stav nazývame "kyslou hnilobou". Na letorastoch sa v jeseni vytvárajú aj cez zimu viditeľné jasnohnedé škvrny.

Najväčšie škody spôsobuje však na dozrievajúcich strapcoch. Na bobuliach sa vytvoria okrúhle škvrny, ktoré sa zväčšujú a praskajú. Na ich povrchu sa vytvorí sivý až sivobiely povlak huby. Pri daždivom počasí infikované bobule alebo aj celé strapce zahnívajú. Najväčšie lokálne alebo plošné škody vznikajú po silnom poškodení bobúľ za daždivého alebo vlhkého a teplého počasia, keď váhové straty na úrode hrozna môžu dosiahnu? 30 %, i viac.

Šírenie choroby podporujú málovzdušné a uzavreté plochy, hustý spon a vedenie viniča, fyziologické praskanie bobúľ po výdatných alebo častých zrážkach, poškodenie bobúľ ľadovcom, obaľovačmi viniča (druhá generácia), poškodenie osami, vtákmi a pod. Rozsah poškodenia ovplyvňuje aj odrodová citlivos? viniča. Za silno a stredne náchylné odrody sú považované:
Bouvierovo hrozno, Dievčie hrozno, Müller Thurgau, Chrupka biela, Tramín červený, Devín, Oremus, Silvánske zelené a červené, Pálava, Pesecká leánka, Rizling vlašský, Mopr, Veltlínske červené skoré, Aurelius, Furmint, Portugalské modré, Frankovka a pod.

V prevencii má význam prevzdušnenie krov (zelené práce) najmä v oblasti strapcov, likvidácia burín, harmonická výživa a postreky proti škodlivým činiteľom. V priamej ochrane odporúčame dva preventívne postreky. Prvý postrek robíme v čase uzatvárania strapcov tak, aby sa postreková tekutina dostala aj na strapinu. Ak boli bobule poškodené, postrek možno vykona? aj skôr ako v čase uzatvárania strapcov. Druhý postrek robíme na začiatku mäknutia bobúľ. V prípade, že sú v lokalite vysadené neskoro zrejúce odrody alebo je predpoklad na neskorší zber a priebeh počasia vytvára dobré podmienky na šírenie infekcie, možno urobi? aj tretie ošetrenie. Na postrek môžeme použi? Euparen, Eupáren Multy, Ronilan WG, Rovral Plo, Hatrick alebo Switch 62,5 WG. Pri aplikácii všetkých prípravkov prihliadame na stanovené hygienické ochranné lehoty. Postrekovú tekutinu smerujeme do oblasti strapcov. Na plochu 100 m2 vysadeného viniča potrebujeme 10 - 12 litrov postrekovej tekutiny.

Práca, ročník 55, číslo 160, strana 11, 13. júla 2000

Najnebezpečnejšia je, keď napadne strapinu a bobule. Infekcia plesňou sivou sa prejavuje na bobuliach ich svetlokávovým sfarbením, stratou vody a zosýchaním. Infekcia touto chorobou v období zamäknutia bobúľ je nebezpečná, lebo vtedy majú zníženú schopnos? potláča? klíčenie spór a paralyzova? apresorium patogéna.

Zníženú odolnos? proti tejto chorobe v dobe zamäknutia bobúľ spôsobuje vyššia cukornatos?. Boj proti tejto chorobe nie je ľahký, dôležité je posúdi? najmä stav listovej hmoty. Ak je v zóne strapcov prehustená, je potrebné presvetľova?. Pod presvetľovaním rozumieme odstránenie prebytočných 1 až 2 listov z výhonkov. Väčšie množstvo listov sa nesmie odstraňova?, lebo by to ohrozilo úrodu. Presvetľova? strapcovú zónu možno len do uzavretia strapcov. Nikdy ho neodkladáme, neskoršie nemusí ma? toto opatrenie preventívny charakter. Tam, kde nemá vinič hustú listovú plochu ho nepresvetľujeme. Po tomto úkone pristupujeme k chemickej ochrane viniča proti plesni sivej.

Pri ochrane viniča proti hnilobe stapiny pred uzatváraním strapcov uprednostňujeme špeciálne fungicídy ako sú napríklad Euparen (0,25%), Ronilan 50 WP (0.15%), Sunnilex 50 WP (0,1%) alebo Rovral F1 (0,2%).

Na potláčanie hniloby bobúľ sú vhodné aj fungicídy, ktoré majú vedľajší účinok proti plesni sivej. Odporúčajú sa prostriedky ako sú Hattrick (0,3%), Euparen multi (0.3%) a strobuliríny, ktoré sa odporúča kombinova? s Folpanom na posilnenie ich vedľajšieho účinku na túto chorobu.

Pri používaní špeciálnych fungicídov dbáme na ich pravidelné striedanie, aby nemohla vzniknú? rezistencia, a tým nedošlo ku kolísaniu účinnosti. Zo špeciálnych fungicídov má antirezistentný charakter Switch 62,5 WG (0,1%) a Mythos 30 SC, ktorý sa aplikuje v koncentrácii 0,25%. Tieto prípravky by bolo vhodné uprednostni?, keď sa v minulom roku vyskytla rezistencia použitých fungicídov proti tejto chorobe. Pri používaní fungicídov proti plesni sivej neprekračujeme dávku 800 litrov na jeden hektár. Postrek usmerňujeme do zóny strapcov. Vzhľadom na uvedené je dôležité ?ahané postrekovače patrične nastavi?. Tomuto nastaveniu venujeme zvýšenú pozornos?.

Samozrejme, že pri chemickom postreku dodržujeme pojazdovú rýchlos? 6 kilometrov za hodinu, aby sme tak zabezpečili dostatočný prienik postrekovej látky do zóny strapcov hrozna. Z uvedeného je zrejmé, že vysokú účinnos? ochrany viniča proti plesni sivej dosiahneme iba komplexným prístupom. Vzhľadom na vysokú cenovú náročnos? chemického zásahu, ho predovšetkým zameriavame na výhony s vysokou násadou hrozna. Dávame pozor na správny výber chemického prípravku a samotný postrek robíme disciplinovane.

Roľnícke noviny, číslo 119, 22. júna 2000, strana 2 (autor Ing. Peter Dráč, manažment ochrany rastlín)

Vo výsadbách s každoročným výskytom červenej spály prvé ošetrenie urobíme pred kvitnutím, pri dlžke výhonkov 15 - 20 cm. Ďalšie ošetrenie treba urobi? tiež pred kvetom, obyčajne 7 - 12 dní po prvom postreku. V danom roku ho však môžeme spoji? s ošetrovaním (preventivnym) proti peronospóre. Proti červenej spále je účinný Kuprikol 50, Dithane M 45 alebo Dithane DG, Novozir MN 80, Hattrik, Quadris, Polyram combi, Polyram DG a iné. Vo výsadbách viniča s pravidelným spŕchavaním kvetenstva odporúčame postrek Molybdenanom amonnym v 0,2 - 0,4% koncentrácii približne 2 - 3 týždne pred kvitnutím.

Vážnym škodcom je obaľovač mramorový a pásový. Zvyčajne koncom apríla až do polovice mája sa liahnu prvé motýle, ktoré po párení kladú vajíčka na súkvetie viniča alebo stopky listov. O niekoľko dní sa liahnu húsenice, ktoré ožierajú a spriadajú súkvetie. Na sledovanie letu motýľov môžeme použi? feromónové lapače. Na obaľovača pásového používame Deltastop EA alebo EA Etokap. Na obaľovača mramorovaného Deltastop LB alebo LB Etokap. Priebeh letu a početnos? motyľov zis?ujeme podľa priloženého návodu k lapačom. Odchyt zaznamenávame obyčajne 2 - 3 krát za týždeň. Ak priemerný denný úlovok je vyšši ako 150 - 250 motýľov 1. gen., odporúčame ošetrenie viniča. Ak nemáme lapače, musíme sledova? iba let motyľov alebo výskyt húseníc v súkvetiach. Za prah škodlivosti považujeme napadnutie jedného kra 2 - 5 húsenicami. Ošetrenie vykonáme v čase hromadného liahnutia húseníc.

Z kontaktných prípravkov môžeme použi? AgrEvo koncentrát, Decis 2,5 EC, Decis 25 Flow, Dursban 480 EC, Dimilin 48 SC, Metanion 48 EM, Pyrinex 48 EC, Fury 10 EC, Fury 10 EW, Karate 2,5 EC, Karate 2,5 WG, Nomolt 15 SC, Polytrin 200 EC, Reldan 40 EC, Talstar 10 EC, Vaztak 10 EC, Vaztak 10 SC a iné. Zo systémových prípravkov pripomíname Dimecron 50 SCW a Isegar WP. Z hĺbkovo pôsobiacich prípravkov je to Zolone EC, Ultracid 40 WP, Sumithion Super, Sumithion SO EC a iné. Z biologických prípravkov ako požerové sú účinné Biobit FC a Biobit WP. Tieto sa používajú na začiatku liahnutia húseníc. Na začiatku kladenia vajíčok odporúčame aplikova? Dimilin 48 SC, Insegar WP a Nomolt 15 SC, lebo zabraňujú tvorbe chitínu u škodcu.

Práca, ročník 55, strana 11, 18. mája 2000

Vtedy sa očakáva skorý a pomerne silný, infekčný tlak choroby, a to hlavne v miestach, kde ochrana proti múčnatke nebola dostatočná. Zdrojom prvotnej, infekcie sú konídie, ktoré sa vytvárajú, keď má vinič viac ako 5 až 6 listov, čiže približne 4 až 5 týždňov po vypučaní. Infekcia sa šíri pri vyšších teplotách a vyššej alebo striedavej relatívnej vlhkosti vzduchu. Výskyt múčnatky podporujú uzavreté polohy, husté porasty, nevyrovnaná výživa a podobne. Významnú úlohu má aj náchylnos? odrôd.

Múčnatka napáda výhonky, listy, kvetenstvo aj bobule viniča. Na postihnutých miestach sa vytvára belavý povlak. Napadnuté miesta šedivejú, dochádza k obmedzenému rastu a k deformáciám pletív. Napadnuté kvetenstvo pred kvitnutím viniča spŕchava. Mladé bobule po odkvitnutí zasychajú.

Ak bol už v predchádzajúcom roku vinič silno napadnutý, odporúčame pri priaznivých podmienkach pre šírenie múčnatky urobi? dva postreky. Prvý, keď má vinič 5 až 7 listov a druhý pred kvetom. Z kontaktných prípravkov odporúčame Sulikol K, Thiovit, Kumulus WG, Karathane LC a iné. Zo systémových Anvil 5 SC, Bayleton 5 WP alebo 25 WP, Domark 10 EC, Bumper 25 EC, Punch 10 EW, Horizon 250 EW, Rubigan 12 EC, Systane 12 EC a iné. Hĺbkovo pôsobiaci prípravok je Discus. Sírnaté prípravky neaplikujeme pri teplotách nad 25 °C, lebo môžu pôsobi? fytotoxicky na pletivá viniča. Pri prípravkoch Thiovit a Kumulus WG sú v návodoch na použitie uvedené dve koncentrácie. Vyššiu koncentráciu môžeme použi? pred kvitnutím viniča, ak je silný infekčný tlak alebo veľmi dobré podmienky pre vývoj a šírenie múčnatky. Prípravok Discus sa môže používa? trikrát za sebou a to: pred kvitnutím, po odkvitnutí a za dva týždne.

Práca, 55. ročník, číslo 107, 11. mája 2000, strana 11

Pleseň sivá prezimuje ako podhubie na odumretých častiach viniča. Pri vyhovujúcich jarných podmienkach napáda už zelené časti viniča (súkvetie, listy, menej letorasty, najmä však bobule, respektívne celé strapce). Počas vegetácie sa šíri najmä vetrom, a preto nie je núdza o zdroj infekcie. Napadnuté súkvetia hnednú a zasychajú. Listy majú hnedé až sivé škvrny, pri silnom napadnutí niekedy opadnú. Na letorastoch sa v jeseni vytvárajú jasnohnedé škvrny, ktoré sú viditeľné aj v zime. Najviac však napáda dozrievajúce bobule. Už koncom júla napadnuté bobule na nedozretých strapcoch hnednú, zastavuje sa ich rast, vráskovatejú a zasychajú. Tento stav nazývame aj kyslou hnilobou.

Botrytída spôsobuje spravidla najväčšie škody na dozrievajúcich strapcoch. Na napadnutých bobuliach sa vytvoria okrúhle škvrny, ktoré sa zväčšujú a praskajú. Na ich povrchu sa tvorí sivý až sivobiely povlak. Pri jesennom daždivom počasí infikované bobule alebo aj celé strapce zahnívajú. Najväčšie lokálne alebo plošné škody vznikajú po silnom poškodení bobúľ za daždivého alebo vlhkého a teplého počasia. Váhové straty na úrode hrozna môžu dosiahnu? 20 až 30 percent, ba aj viac. Šírenie choroby podporujú uzavreté a málo vzdušné polohy, hustý spon a vedenie viniča, fyziologické praskanie bobúľ následkom výdatných alebo častých zrážok, poškodenie bobúľ ľadovcom, poškodenie bobúľ obaľovačmi viniča (druhá generácia), poškodenie osami, vtákmi a podobne, vrátane odrodovej citlivosti. Za silne a stredne náchylné odrody sa považujú: Bouvierovo hrozno, Dievčie hrozno, Műller Thurgau, Chrupka biela, Tramín červený, Oremus, Silvánske zelené a červené, Pálava, Pesecká leánka, Rizling vlašský, Veltlínske červené skoré, Aurelius, Furmint, Portugalské modré, Frankovka a mnohé dalšie.

V prevencii je dôležité prevzdušnenie krov, najmä v oblasti strapcov, likvidácia burín, harmonická výživa a postreky proti chorobám a škodcom. Z hľadiska priamej ochrany odporúčame dva preventívne postreky. Prvý v čase uzatvárania strapcov, aby sa postreková tekutina dostala aj na strapinu, respektíve ak bobule boli poškodené, postrek možno urobi? aj skôr. Druhý postrek robíme na začiatku mäknutia bobúľ. V prípade, že v danej lokalite sú vysadené neskoré odrody alebo sa očakáva neskorý zber a priebeh počasia vytvára podmienky pre šírenie infekcie, môžeme urobi? aj tretie ošetrenie. Použi? možno Euparen, Euparen Multy, Ronilan WG, Rovral Flo, Sumilex 50 WP alebo systémovo kontaktný prípravok Hattrix. U všetkých prípravkov treba dodrža? stanovené hygienické lehoty. Na plochu 100 metrov štvorcových výsadby viniča treba počíta? s 10 až 12 litrami postrekovej tekutiny.

Práca, ročník 54, 22. septembra 1999, strana 11