|
Napísal tv
|
|
Nedeľa, 4. júl 2004 |
Územia katastrálnych obcí deklarovaných Slovenskom
ako Tokajská vinohradnícka a vinárska oblas?, budú skúma? expertné
skupiny zložené zo zástupcov SR a Maďarska. Dohodli sa na tom ministri
poľnohospodárstva oboch štátov. Tokajská vinohradnícka a vinárska
oblas? tvorí totiž jednotný celok na území oboch republík. Predmetom
posudzovania bude súlad pôdno-klimatických podmienok, tradície,
odrodová skladba a technológie výroby Tokajského vína.
Zároveň
zástupcovia posúdia aj súlad slovenskej a maďarskej legislatívy
upravujúcej túto oblas?. Agentúru SITA o tom informovalo Ministerstvo
pôdohospodárstva SR.
Na základe historickej tradície však tri obce na tomto území nebudú
predmetom tohto rozporu. Na rokovaní v Bratislave sa o tom v utorok
dohodli ministri poľnohospodárstva oboch štátov. Sú to obce Viničky,
Malá Tŕňa a Slovenské Nové Mesto. Na základe výsledkov rokovania
expertných skupín sa uskutoční bilaterálne stretnutie ministrov
poľnohospodárstva aby dosiahli spoločnú dohodu.
Uznanie ochrannej známky o pôvode pre slovenské Tokajské víno
zo strany Európskej únie (EÚ) predstavuje nedoriešenú otázku v
prístupových rokovaniach medzi SR a EÚ na bilaterálnej úrovni. Celý
problém spôsobila EÚ v roku 1993, keď uznala Maďarsku ochrannú známku o
pôvode. Odvtedy začala o takéto uznanie bojova? aj slovenská strana,
avšak žiadny výsledok až doteraz nedosiahla. Európska komisia
povzbudzovala Slovensko, aby sa o celej veci dohodlo s Maďarskom, ktoré
však dostatočnú vôľu neprejavilo.
Problémom je aj plocha vinohradov v Tokajskej oblasti. Zatiaľ
čo Slovensko má podľa vlastného zákona vyše 900 hektárov, Maďarsko bolo
doteraz ochotné uzna? iba jednu devätinu z toho. Slovensko však žiada
uznanie geografického pôvodu pre slovenské Tokajské víno na celú
plochu. Výhrady malo Maďarsko aj voči kvalite slovenského vína. Záujem
na skorom vyriešení problému majú najmä slovenskí producenti Tokajského
vína, ktorých existencia závisí od vývozu do únie. Domáci trh na výrobu
tohto prestížneho vína nestačí. V EÚ sú značku Tokaj oprávnené používa?
Francúzsko a Taliansko, ale iba do roku 2007. Potom by ju mali
prenecha? Maďarsku a Slovensku.
(SITA, jm; bt)
|
|
Napísal tv
|
|
Nedeľa, 4. júl 2004 |
Francúzske nové beaujolais, ročník 2001, sa od 15.
novembra degustuje vo vyše 150 krajinách sveta. V roku 2001 sviatok
tohto svetoznámeho vína oslávi 50. výročie. Produkcia nového beujolais
predstavuje približne 60 miliónov fliaš. Francúzska administratíva 13.
novembra 1951 rozhodla, že niektoré značkové vína, vrátane beaujolais,
sa budú môc? zača? predáva? v tretí novembrový štvrtok.
Nemusí
sa pritom čaka? na všeobecne platný termín 15. decembra, kedy sa každý
rok začali legálne predáva? nové vína. Nové vína vďačia za svoj úspech
určitému druhu burgundskej révy (gamay) s krátkou vinifikáciou a
znalostiam 3619 vinohradníkov z údolia Saône. Ostatné francúzske
vinohradnícke regióny nikdy nerobia konkurenciu pre nové beaujolais.
Novembrové víno si postupne a pomaly získavalo priaznivcov a s nimi aj
úspech. Drobnú administratívnu revolúciu v roku 1951 si najskôr málokto
všimol. Do predaja ponúknutý objem vín predstavoval 15.000 hektolitrov,
dodával sa v sudoch a záujemcovia si nové beaujolais dávali najmä v
kaviarňach v okolí Lyona a v Paríži ako "pultové víno". Postupne, keď
sa nové beaujolais začalo predáva? vo fľašiach, sa toto víno dostalo aj
na lístok vín v reštauráciách a vinných baroch v Lyone, Paríži, neskôr
v celom Francúzsku a celej Európe, vrátane Škandinávie. Preniklo aj do
USA a Japonska. Tretina produkcie sa v súčasnosti exportuje a hľadajú
sa nové trhy, napríklad Rusko a Thajsko.
Vinohradník Pierre Ferraud (72) je žijúcim svedkom rastúceho
polstoročného úspechu nového beaujolais. Ferraud vlastní približne 20
hektárov vinohradov. V tomto roku predá približne 300.000 fliaš, čo je
štvrtina jeho predaja. Exportuje ho najmä do Česka, Poľska, Ruska,
Švajčiarska, Británie a Japonska.
|
|
Napísal tv
|
|
Nedeľa, 4. júl 2004 |
 Britskú
verejnos? čaká v nasledujúcom roku zásadný zlom. Kráľovná Alžbeta II.
ukončila dlhú a typicky britskú tradíciu pevne stanovených zatváracích
hodín v puboch. Ľudia žijúci v Spojenom kráľovstve už tak budú môc?
popíja? alkohol po celú noc. Doteraz musela väčšina podnikov zatiahnu?
rolety s úderom jedenástej hodiny večer. Uviedli české Lidové noviny.
"Moja
vláda predloží zákon, ktorý zmodernizuje systém licencií povoľujúcich
podáva? alkohol. Tento zákon ukončí pevnú zatváraciu dobu v
reštauráciách," povedala kráľovná pred poslancami vo Westminsterskom
paláci, sídle britského parlamentu. Slávnostnú reč, ktorú kráľovnej
píše vláda, a o ktorej náplni politici vášnivo diskutujú niekoľko
mesiacov pred zverejnením, predstavuje najvýraznejšie zmeny v britskej
legislatíve naplánované na budúci rok. Ukončenie fixných zatváracích
hodín v puboch Veľkej Británie sa dotkne britskej verejnosti, ale
najviac státisícov zahraničných turistov.
Pre mnohých nepochopiteľná tradícia požívania alkoholu do
jedenástej hodiny večer totiž spôsobuje vyšší počet problémov s
alkoholizmom ako kdekoľvek inde na svete. Briti začínajú pi? už po
piatej hodine popoludní a do jedenástej sa snažia vypi? čo najviac
nápojov. O jedenástej sa potom všetci hostia vypotácajú z reštaurácií,
v davoch sa motajú ulicami a zúfalo hľadajú nejaký z mála barov, ktorý
si kúpil drahú licenciu na podávanie alkoholu po záverečnej hodine.
(SITA, hd; ph)
|
|
Napísal tv
|
|
Nedeľa, 4. júl 2004 |
 Šek
na neobmedzenú ochutnávku tokajských vín v jednej z pivníc v známej
slovenskej vinárskej oblasti dostal v pondelok 23. decembra hlavný
vyjednávač Slovenskej republiky s Európskou úniou Ján Figeľ. Šek je
symbolickou odmenou a poďakovaním vinárov za úspech, ktorý sa podarilo
Slovensku dohodnú? s úniou. Slovenské Tokajské víno sa totiž v
súčasnosti nemôže exportova? do krajín Európskej únie.
Po
prísľube Európskej komisie a dotiahnutí posledných právnych krokov by
však Slovensko vstupom do únie malo ma? šancu vyváža? Tokajské víno so
zvláštnou ochrannou značkou. Podľa slov jedného z výrobcov tokajských
vín - Jaroslava Ostrožoviča, by to malo napomôc? rozvoj vinohradníctva
v tejto hroznorodej oblasti. V súčasnosti sa totiž z výmery niečo vyše
900 hektárov, uznanej ako Tokajská vinohradnícka oblas?, obhospodaruje
okolo 500 hektárov. Podľa Jána Figeľa, ktorý nebude využíva? svoj šek
príliš často, patrí víno k životu, je v ňom pravda a môže tiež pomôc?
šíreniu dobrého mena Slovenska v zahraničí.
Slovensko sa snaží o uznanie a ochranu vlastnej značky Tokajského
vína už sedem rokov. Problém spôsobila totiž únia, keď v roku 1993
uznala exkluzívne Maďarsku ochrannú známku o pôvode. V Európskej únii
sú v súčasnosti oprávnené používa? značku Tokaj Francúzsko a Taliansko,
avšak len do roku 2007. Potom by ju mali prenecha? Slovensku a
Maďarsku.
(SITA, hd; pr)
|
|
Napísal tv
|
|
Nedeľa, 4. júl 2004 |
 Francúzsky
herec a amatérsky vinár Gérard Depardieu získal v južnom Francúzsku
rozsiahly vinohrad. Stredoveká obec Aniane pri Montpellier, ktorá patrí
k najrenomovanejším vinohradníckym oblastiam v Languedocu, je známa
dlhou tradíciou dorábania vína, odôvodňuje svoju voľbu Depardieu.
Chce tam zača? tradičným spôsobom pestova? vinič a získava? z neho víno. Informovali Lüdenscheider Nachrichten.
(SITA, im; fa)
|
|
Napísal tv
|
|
Nedeľa, 4. júl 2004 |
 Veľvyslanec
Macedónska pre SR vo Viedni Ognen Maleski v piatok 15. novembra
navštívil Fakultu chemickej a potravinárskej technológie (FCHPT)
Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Zúčastnil sa na odbornej
konferencii s názvom Macedónske víno. Jeho hostiteľmi boli dekan
fakulty Vladimír Báleš a renomovaný slovenský vinársky odborník Fedor
Malík.
Spolu s veľvyslancom prišli do Bratislavy aj zástupcovia
najväčších macedónskych výrobcov vín, ktorí na akademickej pôde
diskutovali s účastníkmi podujatia o špecifikách výroby vína v tejto
balkánskej krajine.
Na záver konferencie sa uskutočnila degustácia ôsmich vínnych
odrôd. Odborná verejnos? ocenila najmä vysokú kvalitu macedónskeho
červeného vína.
(SITA, sd; mt)
|
|
