|
Napísal tv
|
|
Utorok, 1. jún 2004 |
 Hrozno je ovocím slnka a radosti. Keď ho vraj ľudia prvýkrát objavili - vyhrali. Aj vďaka vínu, ktoré sa vyrába jeho kvasením. Cieľom každého vínára je vyrobi? čo najkvalitnejšie víno. Aby bolo víno čo najlepšie a najchutnejšie, vyžadujú sa vhodné podmienky už pri pestovaní hrozna. Medzi tieto podmienky ovplyvňujúce chu? a kvalitu vína patrí:
Odroda viniča
Vinič patrí do rodu Vitis, ktorý má veľa druhov. Najväčší význam pre výrobu vína má Vitis vinifera Vinič hroznorodý), ktorý má niekoľko tisíc odrôd. Každá odroda má svoju vlastnú chu?, arómu, prípadne korenitos?, ktoré potom prechádzajú do vína a dávajú mu odrodový charakter. Okrem odrody viniča sa vyžaduje aj vhodný podpník, do ktorého sa odrodový vinič zaštepí. Podpníkový vinič patrí tak ako Vitis vinifera do podrodu Euvites, pričom najčastejšie sa používa Vitis berlandieri, riparia alebo rupestris, ktoré sú odolné proti voške viničovej.
Zdravotný stav hrozna
Dobrý zdravotný stav hrozna je veľmi dôležitý, ak chceme získa? kvalitné víno. Hrozno musí by? zdravé, dobre vyzreté, preto sa musí vinič počas vegetácie ošetrova? dovolenými prostriedkami. Nahnité alebo inak poškodené hrozno stratí charakteristickú chu? a vôňu odrody. Iná situácia je, keď je hrozno napadnuté ušľachtilou plesňou Botrytis cinerea a nastane tvorba hrozienok. Považuje sa to za výhodu a na tomto princípe je založená výroba niektorých vín, napríklad tokajských.
Doba zberu hrozna
Podľa nového vinárskeho zákona sa z hrozna čistých odrôd, ak má menej ako 160 g cukru na jeden liter muštu, môže vyrobi? len stolové víno. Aby sme mohli víno považova? za kvalitné, musí mušt obsahova? 160 g cukru na jeden liter muštu. Vína osobitnej kvality vyžadujú najmenej 190 g cukru na jeden liter muštu i viac. Z toho vyplýva, že doba zberu je veľmi dôležitá a pre vinohradníka je výhodné, ak oberá hrozno čo najneskôr, aby dosiahlo čo najväčšiu cukornatos?.
 Množstvo úrody
Čím je menšia úroda na jednom kre, tým má víno viac charakteristických vlastností, lepšiu chu? a kvalitu. Pri nadmerných úrodách sa silno zníži charakter odrody vína. V niektorých krajinách (napríklad Francúzsko) je úroda hrozna z jedného hektára obmedzená na určité množstvo. Keď sa množstvo hrozna na jeden hektár prekročí, víno sa automaticky preradí do nižšej cenovej skupiny.
Poloha vinohradu
Pre vinohrady sú najlepšie polohy na svahoch. Podľa možnosti na južných, kde sa získava oveľa viac slnečného svitu ako na rovinách. Veľmi výhodné sú aj svahy chránené lesným porastom pred vetrami, ako napríklad svahy jazerných a riečnych údolí. Poloha vinohradov je jedným z kritérií pri uznávaní kvality hrozna.
Pôda vinohradu
Teplé pôdy, napríklad štrkovité a piesčité, najmä na svahoch uľahčujú dozrievanie hrozna. Studené pôdy zase vyzrievanie spomaľujú. Každá pôda vyžaduje, aby sa odčerpané živiny čo najskôr nahradili, a to hnojením prirodzenými alebo čiastočne umelými hnojivami.
 Podnebie
Rôzne druhy viniča prežívajú aj v extrémnych teplotných podmienkach. Väčšina odrôd viniča, ktoré sa používajú na výrobu vína, správne vegetuje a rastie len v miernych pásmach. Najdôležitejšie oblasti na pestovanie viniča nájdeme na severnej a južnej pologuli od 30° do 50° zemepisnej šírky. V týchto oblastiach je priemerná ročná teplota 10° až 20 °C. Viniču sa nedarí, ak je priemerná ročná teplota nižšia ako 10 °C. K dôležitým podmienkam patria aj vodné zrážky. Vinič síce vydrží aj väčšie sucho, pretože má hlboké korene, ale určité množstvo vody potrebuje.
Počasie
Najväčším nebezpečím je mráz a krúpy, najmä keď vinič kvitne alebo keď hrozno dozrieva. Tieto nepriaznivé činitele môžu silno poznači? výšku úrody a kvalitu produkcie. Rovnako aj vytrvalý dážď môže vies? k rôznym chorobám, napríklad peronospóre. Počasie nemôžeme ovplyvni?, ale čiastočne možno zmierni? jeho následky vhodným ošetrovaním viniča. Pre vinič je najlepšie pekné dlhé leto, teplé, nie však veľmi horúce. Výhodná je aj suchá slnečná jeseň, ktorá umožní dobré vyzrievanie hrozna a tvorbu hrozienok niektorých špeciálnych odrôd.
Všetko o víne, Tajomstvá kvaliy vína, vydala Neografia v Martine roku 1998 (autor Ján Farkaš)
|
|
Napísal tv
|
|
Utorok, 1. jún 2004 |
 Víno, či už hroznové alebo ovocné, nie je trvanlivý nápoj a počas uskladnenia často podlieha zmenám, ktoré ho môžu úplne znehodnoti?. Aby sme tomu predišli, mali by sme vedie?, čo je ich príčinou a ako víno správne uskladňova? a ošetrova?. Malí pestovatelia sa musia uspokoji? s jednoduchým zariadením, vhodným na spracovanie a uskladňovanie vína.
Mladé víno postupne dozrieva, uniká oxid uhličitý a aj sa odparuje, čím sa jeho obsah v nádobe znižuje. Drevené sudy dolievame a stav vína kontrolujeme každý týždeň, v sklených obaloch raz za štrnás? dní. Dolievame vínom rovnakého kultivaru alebo zdravým vínom neutrálneho charakteru. Keď oxid uhličitý prestane unika?, nádobu zazátkujeme. Vo víne pokračuje proces samovoľného čistenia. Prítomnos? alkoholu, trieslovín a kyslíka podporuje tvorbu zrazenín. Čistenie mladého vína v sklených nádobách urýchlime prevzdušnením.
Prvé stáčanie vína z kalov je veľmi dôležitý úkon. Zamedzuje sa ním rozklad kvasničnej biomasy, ktorá svojím odumieraním môže spôsobi? zákaly a nepríjemné pachute. Stočením vína podporujeme jeho čistenie a ďalšiu tvorbu zrazenín. Správne zvolený termín stáčania neurčuje jeho stupeň vyčistenia, ale stupeň prekvasenia, prijateľný obsah kyselín a celková harmonická chu? vína. Prvé stočenie vína robíme aj v závislosti od jeho druhu. Ľahké vína a málo kyslé stáčame ako prvé, rýchle sa čistiace vína s vysokou koncentráciou kyselín stáčame posledné. Vysoký obsah kyselín v nich sa snažíme zníži? opakovaným premiešavaním vína s kalmi, čím podporujeme intenzitu jablčno-mliečneho kvasenia.
Aromatizované kultivary stáčame veľmi šetrne, bez prístupu vzduchu, alebo ich aj prevzdušňujeme. Rozhodnú? by mala takzvaná poháriková skúška. Ak víno v poháriku po 4 až 6 hodinách zhnedne, musíme ho pred stáčaním nielen zasíri?, ale stáča? bez prístupu vzduchu. Silné prevzdušnenie uplatníme pri vínach náchylných na vláčkovatenie a vínach so sírovodíkovou pachu?ou.
Never fail! Stand up to your employer and pass that drug test! It is easy if you know how, and a new store has opened with a sole purpose to help you pass your drug test, regardless of what drugs might be in your system, or if you`re a drug user, or just happened to be in a wrong place at a wrong time. Stop worrying and call them today. Mladé víno treba konzervova?. Tým je ošetrenie oxidom síričitým i v priebehu stáčania. Intenzitu sírenia však s postupujúcim dozrievaním postupne znižujeme. Pri prvom stáčaní je to stredný stupeň, čiže 1 sírny knôt, alebo 10 gramov pyrosíričitanu na 100 litrov. Pri druhom stáčaní dávame už polovičnú dávku. Druhé stáčanie robíme po ďalších 6 až 8 týždňoch. Víno sa po druhom stáčaní dočistí a chu?ovo vyzrie.
Niekedy sa však stáva, že aj pri najlepšej starostlivosti a opatere sa vyskytnú nejaké chyby a choroby vína. Rôzne zákaly vo víne nepotešia. Tento nedostatok riešime číridlami. V malovýrobe používame Bentonit, z ktorého si pripravíme suspenziu s vodou v dávke od 20 až 200 gramov na 100 litrov vína a po vyčistení ho stiahneme zo sedimentu. Hnednutiu vína zabraňujeme dostatočným zasírením. Nepríjemnou chybou i chorobou je pachu? po sírovodíku. Vtedy víno prevzdušníme a silne zasírime. Síra sa vyzráža a sedimentuje. Potom víno stiahneme. Chorobou je aj birza. Tvorí sa zvyčajne na nedoliatom víne ako kožka. Víno by malo byt doliate a zátka mierne zatlačená vo víne. Ak víno fľaškujeme na dlhší čas, fľaše ukladáme šikmo, alebo aj ležato.
Ošetrovanie vína je veľmi dôležité, tak ako jeho vlastná výroba. Znehodnotené víno sa niekedy dá ešte použi? na destilát, sú však prípady, že ani na toto sa už nehodí.
Práca, 54. ročník, číslo 272, 25. novembra 1999, strana 11 |
|
Napísal tv
|
|
Utorok, 1. jún 2004 |
Zoctovatenie vína je najobávanejšia a naj?ažšia choroba vína spôsobená octovými baktériami. Tieto baktérie svojou činnos?ou menia alkohol vo víne na kyselinu octovú, takže víno zoctovatie a stane sa celkom nepožívateľným. Víno, v ktorom prebieha octové kvasenie, poznáme podľa škriabavej chuti v hrdle a podľa príznačnej octovej chuti a vône.
Octové baktérie sú všade rozšírené a do muštu a vína sa dostanú z ovocia. Podobne ako birzové kvasinky aj baktérie octového kvasenia sa rozmnožujú na povrchu vína, preto octovateniu najčastejšie podliehajú vína v nedoliatych nádobách. Vzdušný kyslík tu má veľký prístup k vínu, čo v značnej miere podporuje rozšírenie nákazy. Veľký vplyv na octovatenie má teplota. Čím je vyššia, tým rýchlejšie prebehne naoctovatenie vína. Najviac náchylné na zoctovatenie sú vína s nízkym obsahom alkoholu a kyselín. Vyšší obsah alkoholu vo víne bráni rozvoju octových baktérií a vína s obsahom alkoholu nad 14% neoctovatejú.
Ľahko naoctovatejú vína pripravované z ovocia poškodeného hmyzom. Na poškodenom ovocí sa začnú rozmnožova? baktérie octového kvasenia už pred zberom. V kvasiacom mušte sú octové baktérie zdanlivo potlačené, nemôžu sa silnejšie rozmnoži?, pretože vznikajúci oxid uhličitý nedovoľuje styk vína so vzduchom. Vhodné prostredie pre rozvoj octových baktérií nastane až po skončení kvasenia, keď je vývin oxidu uhličitého už nepatrný.
Najlepšie je tejto chorobe predchádza?. Octové baktérie sa dostávajú do vína s ovocím. Pre svoj vývin potrebujú určité podmienky, no víno nemusí zoctovatie?, ak sa budete drža? nasledovných pravidiel:
1. Pri výrobe obyčajných vín s nižším obsahom alkoholu je potrebná zvýšená opatrnos?, rýchle spracovanie, čistota a čo najrýchlejšie skvasenie, lebo víno s nízkym obsahom alkoholu je pre octové baktérie dobrým prostredím.
2. Ovocie a mušt spracúvame vždy na chladnejšom mieste, aby octové baktérie mali čo najmenšiu možnos? vývinu. Tieto baktérie pre svoj vývin potrebujú totiž teplotu vyššiu ako 25 °C.
3. Pri výrobe používame vždy iba čisté nádoby a náradie. Vo zvyškoch vína ponechaných v nádobách sa vždy usadia octové baktérie, ktoré veľmi rýchlo nakazia zdravé víno uložené do takejto nádoby. Každú nádobu treba hneď po použití dôkladne vypláchnu?. Pred použitím treba každú nádobu dobre prezrie?, vyčisti?, umy? teplou vodou, kyselinou alebo lúhom a navíni?.
4. Rozdrvené ovocie, mušt alebo víno nenechávame zbytočne dlho stá? v otvorenej nádobe.
5. Ovocie, ktoré nakvasujeme, musíme často premiešava? a klobúk ovocnej hmoty, ktorý vystúpil na povrch, vždy ponoríme a dôkladne premiešame.
6. Pre istotu už mláto z akéhokoľvek ovocia, či už zdravého alebo poškodeného, musíme silnejšie síri? a rýchle spracova?. Takisto ošetríme silnejším sírením aj získaný mušt. Mušt z podozrivého ovocia treba odkali? a zakvasi? čistou kultúrou kvasiniek.
7. Octové baktérie prenášajú takzvané octové mušky, ktoré sa hneď objavia na mieste, kde sa pracuje s prípravou ovocia. Mušky sa usadzujú aj na zvyškoch vína. Aby sa predišlo infekcii octovými baktériami, treba rozdrvené ovocie, pokiaľ sa s ním nepracuje, zakry? vždy čistou plachtou, získaný mušt ihneď plni? do nádob, a tak muškám zamedzi? prístup k ovocnej hmote, muštu alebo vínu.
8. Miestnos? na výrobu vína aspoň raz ročne dezinfikujeme vybielením pomocou haseného vápna s prídavkom síranu meďnatého alebo zapálením síry.
Zoctovatenie vína sa prakticky nedá odstráni?. Len čo zistíme, že víno začalo octovatie?, musíme ho ihneď stoči? z kvasníc do čistej bezchybnej nádoby a dobre zasíri?. Keď je octovatenie pokročilejšie, možno ho preruši? pasterizáciou. V malom množstve víno pri pasterizácii naplníme do fliaš a zohrejeme vo vode na teplotu 75 °C, pričom ponecháme fľaše vo vode asi pol hodiny. Pri väčšom množstve naoctované víno nalejeme do smaltovaného kotla alebo hrnca, prikryjeme škridlou a pomaly zahrievame až na 80 °C. Pri tejto teplote víno necháme asi desa? minút. Potom necháme teplotu klesnú? až na 40 °C a znova zahrejeme na 80 °C v trvaní desa? minút. Pasterizované víno je dobre číri? kvasnicami zo zaručene zdravého nenaoctovaného vína, čím sa oživí prirodzená chu? vína, porušená čiastočne zohriatím. Vína, ktoré zoctovateli úplne a nedajú sa už vôbec konzumova?, odstránime z blízkosti zdravých vín.
Výroba ovocných vín a nápojov v domácnosti, vydala Príroda v Bratislave roku 1989 (autor Ing. František Strelka)
|
|
Napísal tv
|
|
Utorok, 1. jún 2004 |
 Rekordnú účas? 513 sú?ažných vzoriek vín majú organizátori 6. ročníka Vínnych trhov Pezinok (VTP). K dispozícii budú na verejnej ochutnávke 20. a 21. apríla v tamojšom Kultúrnom dome. Okrem slovenských vinárov sa na tejto prestížnej sú?aži zúčastnili aj výrobcovia vína z ČR, Rakúska a Maďarska.
"Po prvý raz sa stal šampiónom Pezinčan. Teší nás to aj preto, že sú?až vzoriek je anonymná," uviedol tlačovej besede riaditeľ VTP Milan Pavelka. Šampiónom výstavy a zároveň najvyššie hodnoteným bielym vínom je Bouvier-bobuľový výber, ročník 2000, od výrobcu Víno Matyšák. V kategórii červených vín z minuloročnej produkcie zví?azil Cabernet Sauvignon-barrique od spoločnosti Karpatská perla Šenkvice. Cenu Ministerstva pôdohospodárstva SR dostal a vicešampiónom VTP 2001 sa stal Sauvignon, ročník 1991, od Znovín Znojmo z moravského Šatova.
Organizátorom podujatia je Združenie pezinských vinárov a vinohradníkov spolu s Malokarpatským osvetovým strediskom, mestom Pezinok, Televíziou Pezinok a Združením malokarpatská vínna cesta. |
|
Napísal tv
|
|
Utorok, 1. jún 2004 |
Vláda v stredu 2. mája schválila novelu zákona o spotrebnej dani z vína, ktorá stanovuje nulovú sadzbu za tzv. tiché vína. Znamená to, že po schválení novely v parlamente výrobcovia vína nebudú plati? tento druh dane.
Podľa ministerky financií SR Brigity Schmögnerovej v súčasnosti táto daň predstavuje 5 Sk za liter. Vzhľadom na zásadné plošné rozšírenie výroby vína sa nepodarilo v správe dani podchyti? všetkých jeho výrobcov, predovšetkým z radov občanov, ktorí dávajú svoje víno do obehu ako nepodnikateľské subjekty, čo znevýhodňovalo veľkých producentov. Aj mnohé členské krajiny Európskej únie s tradičnou výrobou vína túto daň neuplatňujú. V prípade šumivého vína sa bude uplatňova? sadzba dane vo výške 2 400 Sk za hektoliter a za šumivé víno s obsahom alkoholu neprevyšujúcim 8,5 % objemu 1 700 Sk za hektoliter. Zdanené sú aj medziprodukty ako napríklad dezertné vína, vermúty a pod., a to 1 700 Sk za hektoliter.
Priemerný ročný výnos spotrebnej dane uplatňovanej na tiché vína bol približne 200 miliónov Sk. Zníženie výnosu v súvislosti so zavedením nulovej sadzby v prípade tichého vína by malo by? podľa ministerky čiastočne kompenzované výnosom spotrebnej dane z medziproduktov, z ktorých doteraz predmetom dane boli len dezertné a dezertné korenené vína. Navrhovaná účinnos? novely je od 1. júla tohto roku. |
|
Napísal tv
|
|
Utorok, 1. jún 2004 |
 Šampiónom 1. ročníka výstavy vín Vitis Aura Modra 2001 sa stal v sobotu 7. apríla Rizling rýnsky - neskorý zber, ročník 1997 zo Školského majetku Modra. Cenu tamojšieho primátora Vladimíra Medlena získalo Veltlínske zelené - bobuľový výber, ročník 2000 od modranského vinára Miroslava Duda.
Ďalšiu z hlavných cien, od popredného slovenského enológa Fedora Malíka udelili vzorke Cabernet Sauvignon neskorý zber, ročník 2000 z firmy Víno Masaryk Skalica. Cenu komunitného združenia Sami sebe získal Modran Igor Rariga s vínom Rulandské biele, ročník 1996. Štyri degustačné komisie posudzovali 161 vzoriek hroznových vín nielen z malokarpatského regiónu. Udelili 29 zlatých a 61 strieborných medailí.
Podujatie v spolupráci s mestom Modra organizoval Vincúr, novozaložený spolok modranských vinohradníkov a vinárov, ktorý takto obnovil bohatú tradíciu. "Chceli by sme v ňom pokračova? aj v budúcich rokoch," uviedol pre TASR Pavol Soldán, jeden z iniciátorov spolku Vincúr. |
|
