|
Napísal tv
|
|
Utorok, 1. jún 2004 |
 Znalosť najlepších ročníkov francúzskych vín je vo Francúzsku známkou dobrej výchovy, čo však nie je jednoduché. Preto mnohí Francúzi, a určite nielen oni, privítajú revolučnú novinku francúzskeho dizajnéra - hodinky, ktoré svojmu majiteľovi okamžite "našepkajú" správnu odpoveď.
Hodinky Wine O'Clock sa od mája predávajú aj vďaka spolupráci ich autora Yvesa Michela so slávnou parížskou reštauráciou Taillevent. Dodnes sa z nich predalo 850 kusov za 220-tisíc frankov, pričom ich maloobchodná cena sa pohybuje okolo 300 frankov.
Ide o klasické hodinky značky Quartz so sekundovou ručičkou, ktoré majú okienko namiesto deviatky, kde sa objavujú vinárske rady. Zvláštnosťou Michelovej hodinárskej kuriozity je však fakt, že v skutočnosti sú v predaji dva exempláre hodiniek - jeden na 31 ročníkov bordeaux a druhé zas vyberajú z 31 ročníkov burgundského vína.
Použitie hodiniek je veľmi jednoduché - stačí do okienka na šestke napísať príslušný ročník vína a v druhom okienku sa objaví jeho hodnotenie od 0 po 20 bodov. Ak je číslica červená, znamená to, že je lepšie nechať tento ročník dozrieť, ak je však zelená, stačí naplniť čaše a pripiť si na zdravie.
Celý článok... |
|
Napísal tv
|
|
Utorok, 1. jún 2004 |
 Talianski
vedci otvorili amforu, ktorá sa našla medzi troskami lode na dne
Tyrrhenského mora. Hoci podľa odborníkov nádoba, stará asi 900 rokov,
prežila na dne mora bez ujmy, predsa sa len obávajú, že slaná morská
voda mohla preniknú? dovnútra amfory.
Zatiaľ ešte neurobili
všetky potrebné testy, takže vedci otáľajú presne pomenova? tekutinu
nachádzajúcu sa v nádobe. Usudzujú však, že ide o červené víno africkej
alebo sicílskej výroby.
Amfora je zatiaľ posledným zo série objavov vylovených z potopenej lode, ktorú našli v roku 1992 pri pobreží Sicílie.
Celý článok... |
|
Napísal tv
|
|
Utorok, 1. jún 2004 |
 Palác,
ktorý MZV začína rekonštruovať, dala v druhej polovici 19. storočia
postaviť významná bratislavská vinárska firma Palugyay. Stavbu v
historizujúcom štýle postavil architekt Ignác Feigler ml., ktorý na jej
výzdobu použil ozdobné štuky a terakotové sošky s vinárskou symbolikou.
"Málokto
dnes vie, že v podjazde na nádvorie sa nachádzajú alegorické sochy
štyroch ročných období, rané práce významného sochára Jána Fadrusza,"
hovorí lektor Bratislavskej informačnej služby a znalec bratislavských
pamiatok Zsolt Lehel. Podľa neho sa pod palácom nachádzajú rozsiahle
pivnice, v ktorých sa skladovalo víno. Palugyayovci mali dokonca
vybudované podzemné postriebrené medené potrubie, ktorým tieklo víno
rovno do sudov na neďalekej hlavnej stanici.
Celý článok... |
|
Napísal tv
|
|
Utorok, 1. jún 2004 |
Enológ Charles Edwards z Washingtonskej štátnej
univerzity objavil novú baktériu, ktorá potláča rast kvasiniek, kľúčovo
dôležitých pri výrobe vína. Označil ju ako Lactobacillus nageli. Jednak
preto, že produkuje kyselinu mliečnu, a jednak na počesť miestneho
vinárskeho odborníka.
Pôsobením na túto baktériu sa možno bude
dať ovplyvnť rýchlosť kvasenia a trvanlivosť vína, čo by umožnilo
odstrániť z vinárstva zlúčeniny síry, najmä siričitany. Vo vinárstve sa
používajú od staroveku. Ich obsah vo víne totiž čoraz častejšie naráža
na medzinárodné normy o chemikáliách v potravinách.Celý článok... |
|
Napísal tv
|
|
Utorok, 1. jún 2004 |
 Podľa
britského denníka Guardian bude juh Anglicka čoskoro konkurova?
Francúzsku v pestovaní viniča v súvislosti s globálnym otepľovaním.
Vedci skúmajúci, ktoré rastlinné druhy by boli najvhodnejšie na
pestovanie v britskej klíme o 50 rokov, predpovedali sľubnú budúcnos?
práve pre vinič.
Predpovedané zvýšenie globálnej teploty o dva
stupne spojené so zvýšením koncentrácie oxidu uhličitého v ovzduší
vytvoria ideálne podmienky pre dobrú úrodu hrozna. Klasické červené
odrody, ktoré sa doteraz pestovali len na teplejšom juhu Francúzska a
Talianska, môžu by? v budúcnosti hlavným produktom južného Anglicka.
Ian Berwick, generálny tajomník britskej asociácie vinárov uvítal
tieto výsledky s uspokojením. Klimatické zmeny podľa neho spôsobia, že
sa oteplí nielen na juhu Anglicka, ale aj Francúzska, ktoré sa dokonca
môže podoba? dnešnému Maroku. Ideálne podmienky pre pestovanie vína sa
presunú do severnejších oblasti, teda do Británie, Belgicka a Dánska.
I. Berwick nakoniec uviedol, že do 50 rokov sa bude víno vyrába? aj na
južnom pobreží Škótska.
|
|
Napísal tv
|
|
Utorok, 1. jún 2004 |
 Britskí milovníci červeného vína spôsobili svojím príliš environmentálnym cítením problémy pracovníkom z odvetvia spracovania druhotného odpadu. Ako informoval britský denník Sun, zberné nádoby na sklenený odpad sú beznádejne preplnené zeleným sklom a výrobcovia červených vín značiek ako je francúzsky Claret sú vyzývaní, aby prestali používať zelené fľaše a svoje výrobky plnili do fliaš z priehľadného skla.
Každý Brit ročne otvorí v priemere 23 zelených fliaš väčšinou importovaného vína. Zelené sklo je však v Británii pri recyklovaní takmer nepoužiteľné, pretože väčšina fliaš vyrobených na britských ostrovoch z recyklovaného skla je hnedá alebo číra.
Jedna z popredných britských obchodných firiem Tesco dokonca uvažuje o predaji červeného vína v priehľadných fľašiach, potiahnutých zelenou fóliou. Iná obchodná spoločnosť Marks and Spencer však tvrdí, že to nezabráni používaniu zelených fliaš vo vinárskom priemysle a obviňuje odvetvie spracovania druhotného odpadu z neschopnosti nájsť nové trhy.
Výrobcovia vína naopak argumentujú, že použitím priehľadných fliaš sa výrobok znehodnotí, pretože slnečné lúče znižujú kvalitu červeného vína.
|
|
