Zlatý mok z pivnice poslanca Cagalu ochutnali okrem predsedu HZDS Vladimíra Mečiara, ktorý tento druh alkoholu neobľubuje, asi všetci jeho stranícki kolegovia. Nepohrdol ním ani súčasný predseda Národnej rady SR, ľavicový demokrat Jozef Migaš.

Vinár Cagala považuje svoj produkt za dobrý darček a vždy ho daruje v špeciálnej fľaši s jeho menom a venovaním. Vinársku rodinnú tradíciu by podľa svojho vyjadrenia rád ďalej odovzdal svojim synom a vnukom. Výrobu vína považuje za koníček, v žiadnom prípade nie za obchod. Ako zdôrazňuje, víno robí z lásky a pre kvalitu. Najstarší ročník v jeho pivnici je víno z roku 1983, ktoré získal na dražbe. A hoci je víno jeho favoritom, sem-tam si "na posilnenie" dá aj pohárik domácej slivovice alebo hruškovice.

Drevo na sudy sa špeciálne vypaľuje a potom ohýba. Víno v nich uskladnené získava zvláštnu chu?. Ide o módny svetový trend. Vinári tvrdia, že nie každému chutí, človek mu musí porozumie?, tak povediac sa k bariku prepi?. "S odbytom má naša firma dobré skúsenosti, na počudovanie ho žiadajú predovšetkým zákazníci z Prahy, nie ako by sa mohlo zda?, Moravania," doplnil vinár Zdeněk Maštálek.

Bariková nádoba s obsahom 225 litrov stojí asi 20.000 korún, tomu aj zodpovedá cena litra nápoja, ktorý si vinári na južnej Morave hodnotia asi na 200 korún. "Je to kvalitné, ľahké víno s nižším obsahom alkoholu. Napriek tomu je plné, šteklivé, ľahko vonia po ovocí a má znamenitú chu?," tvrdí Osička. Barikové sudy sú vhodné na zrenie bielych a červených vín.

Zvláštnos?ou tejto produkcie sú "miešané nápoje". Táto metóda spočíva v tom, že š?ava z hrozna jednej odrody, napríklad biele Chardonnay sa dá do sudov od rozličných výrobcov - v každom z nich získa inú príchu?. Potom vinár nápoje zmieša a získa tak vlastný špecifický produkt. Vždy však ide o najkvalitnejšie víno, ktoré sa nedosládza repným cukrom. Bobule totiž už pri zbere dosahujú asi 24 stupňov cukornatosti - najkvalitnejšie hrozná.

Pravda je, že predovšetkým vína slamové, ľadové a barikové pijú labužníci predovšetkým v špeciálnych vinotékach v Prahe. Na južnej Morave sa dá v súčasnosti kúpi? napríklad liter barikového alebo slamového vína i za 160 korún, zatiaľ čo jeho cena po stočení do fliaš dosahuje až trojnásobok.

Po vstupe ČR do Európskej únie nebudú môc? vinári ľubovoľne vysadzova? vinič. Preto, ako tvrdia vinárski špecialisti, je potrebné pred vstupom vysadi? čo najviac viniča. Odborníci predpokladajú, že dovtedy bude v ČR 16-tisíc hektárov vinohradov. V súčasnosti je v ČR celkom 13-tisíc hektárov viníc.

Založenie jedného hektára viníc stojí približne 700-tisíc Kč, pestovateľ v súčasnosti dostáva zhruba polovicu zo štátnych dotácií. Predovšetkým na južnej Morave však chýbajú vhodné plochy na výsadbu - nie sú doposiaľ ujasnené majetkovo-právne vz?ahy pozemkov. Práve v tomto regióne je sústredená najväčšia plocha viníc v ČR, viac ako 11.200 hektárov, ktoré obhospodaruje okolo 17.500 pestovateľov.

Prvý ruský prezident ocenil osobný vklad Kučmu do rozvoja dvojstranných vz?ahov a vyjadril uspokojenie, že aj medzi terajším prezidentom Ruska Vladimirom Putinom a jeho ukrajinským partnerom vznikli normálne konštruktívne vz?ahy.

Kučma a Jeľcin si vypili červené suché víno Kaberne Kačinskoje z krymského závodu Inkerman. Ruský hos? si jeho chu? veľmi pochvaľoval a Krym označil za veľkolepé miesto. Dodal pritom, že jeho zdravie je výborné. Jeľcin poprel informáciu ruských novín, že jeho zdravie sa zlepšilo po návšteve Číny, kde sa mal stretnú? s miestnymi lekármi. "Nestýkal som sa s nimi," dodal.

Celosvetová výmera viníc predstavuje 7,4 milióna hektárov. V Európe sa nachádza 60% viníc, z nich viac ako 46% v štátoch Európskej únie (EÚ). Na celosvetovej produkcii vína v objeme 60 miliónov ton sa Európa podieľa 60%. Prebytok vína spôsobuje, že aj v štátoch EÚ sa nové výsadby obmedzujú iba na obnovu existujúcej plochy. Niekoľko zostávajúcich rokov pred vstupom do európskeho spoločenstva je to podľa slov D. Pospíšilovej výzva aj pre Slovensko. Doterajšiu stagnáciu nových výsadieb by mala čím skôr nahradi? intenzívna výsadba, ktorá sa už začala i v Maďarsku či Českej republike.

Slovenské vinohradníctvo je a zostane iba okrajovým odvetvím poľnohospodárskej výroby. Jeho súčasná plošná výmera vzhľadom na celkovú obhospodarovanú pôdu v SR tvorí necelé jedno percento. Donedávna nielen na Slovensku prevládala etapa výroby množstva hrozna, dnes už začína plati? pravidlo konkurenčnej kvality.

V európskych štátoch, ktoré boli zamerané predovšetkým na výrobu bielych vín, stúpa v posledných rokoch dopyt po červených vínach. Tento trend neobišiel ani Slovensko, kde sa zvýšilo zastúpenie červeného vína z 24% v roku 1998 na súčasných približne 32%. Najžiadanejšie vína vo svete sú kabernetové z odrôd Cabernet Sauvignon, Cabernet Franc a Merlot. ?ažiskovými odrodami slovenského vinohradníctva zostávajú Veltlínske zelené a Rizling vlašský.

Tohtoročná úroda hrozna v Mojmírovciach predstavuje 9,5 tony z hektára. V porovnaní s predchádzajúcim rokom je úroda z dôvodu septembrových dažďov vyššia, znížila sa však cukornatos? hrozna. Zo 132 hektárov vinice predpokladá M. Belan úrodu 1 254 ton hrozna. Najžiadanejšie odrody na trhu sú v súčasnosti modré hrozná, z bielych rizling rýnsky, chardonnet a cabernet sauvignon. Počas sezóny zamestnáva družstvo približne 70 brigádnikov na zber hrozna, celoročne sa o vinicu stará 23 stálych zamestnancov.

Za posledné tri roky obnovili vinohradníci v Mojmírovciach 18 hektárov vinice, pričom menej žiadané druhy hrozna, ako sú veltlín či müller, nahradili práve odrody na trhu vyhľadávané. Obnova jedného hektára vinice si pritom podľa slov M. Belana vyžaduje náklady zhruba 700-tisíc Sk. Poľnohospodárske družstvo v Mojmírovciach získava zdroje na obnovu pestovaním podpníkovej vinice, ktorú dodáva spoločnosti Fructop Ostratice. Tá na výmenu poskytuje Mojmírovciam štepy. Čas? finančných prostriedkov prichádza i zo štátnych dotácií.