|
Napísal tv
|
|
Utorok, 15. jún 2004 |
Výstava vín a alkoholických nápojov vo francúzskom Bordeaux Vinexpo sa za 20 rokov trvania stala najväčšou vo svojej oblasti na svete. Toto veľké stretnutie pestovateľov hrozna, výrobcov vín, obchodníkov a všetkých, čo v oblasti vína pracujú, sa koná - ako vždy v nepárnych rokoch - vo francúzskom meste Bordeaux od 17. do 21. júna, uvádza denník Le Figaro.
Aj keď je výstava vyhradená len pre profesionálnych pracovníkov - producentov, obchodníkov, majiteľov pivníc s vínom, majiteľov reštaurácií, dovozcov, distributérov, špecializovaných novinárov, výrobcov ďalších výrobkov súvisiacich s vínom - mesto Bordeaux a jeho širšie okolie sú zaplnené. Týka sa to napríklad aj hotelov, reštaurácií a penziónov.
Vinexpo je síce príležitos?ou na uzatváranie mnohých kontraktov, zároveň poskytuje aj možnos? vyjasni? si situáciu o vinohradníctve a výrobe vín vo svete. Organizátori Vinexpo v tomto roku dali vypracova? štúdiu konjunktúry odvetvia za roky 1994-99, ktorej ukazovatele sú nanajvýš poučné. Všetky ďalšie číselné údaje sa týkajú uvedeného obdobia rokov. Zo štúdie vyplýva, že spotreba vína vo svete sa znova začala zvyšova? (o 8,1 %), najväčší rast sa zaznamenal v Ázii (spolu o 67,3 %, pričom najväčší podiel pripadá na Japonsko a Čínu), v Severnej Amerike (o 19,9 %) a v škandinávskych krajinách (Dánsko, Fínsko, Nórsko a Švédsko o 20,4 %). Ďalší fakt, na ktorý poukazuje denník, je, že ženy a mladí ľudia, najmä pokiaľ ide o spotrebu červených vín, predstavujú novú a sľubnú klientelu.
Zo štúdie ďalej vyplýva, že rozloha vinohradov vo svete sa zvýšila o 8,1 %, pričom táto tendencia sa zaregistrovala vo väčšine krajín sveta s výraznou výnimkou Španielska (pokles o 12,8 %), Talianska (pokles o 11,4 %) a krajín východnej časti európskeho kontinentu. Tie uvádzajú do platnosti novú politiku kvality a reštrukturalizujú svoje vinohrady. Ak talianski profesionálni pracovníci vo vinárstve, tvoriaci na Vinexpo druhú najväčšiu vystavujúcu krajinu po Francúzsku, znížili produkciu o 1,5 %, potom producenti z Oceánie (Austrália a Nový Zéland) produkciu zvýšili o 50,9 %. Je to logický dôsledok toho, že aj rozloha viníc sa v Oceánii zväčšila o dvojnásobok.
Do piatich rokov by sa celková produkcia mala zvýši? o 3,44 %. Spotreba vína a nápojov na báze hrozna by sa mala zvýši? o 5,1 %. V roku 2005 má celková spotreba predstavova? 198 miliónov hektolitrov.
|
|
Napísal tv
|
|
Utorok, 15. jún 2004 |
Na 6. ročníku medzinárodnej prehliadky vín Muvina 2001 v Prešove získali slovenské vína dve prvenstvá. Medzi bielymi suchými vínami Sauvignon, neskorý zber, ročník 2000, výrobca WOOD Radošina a medzi tokajskými vínami Trojputňový tokaj, ročník 1983, výrobca City servis Košice.
V ostatných dvoch kategóriách najlepšie uspeli španielske červené víno Corte real Platinum, ročník 1995, výrobca Viňa Ekstremeňa a biele sladké víno Traminec, neskorý zber, ročník 1999, výrobca Radgona, Slovinsko. Dovedna sú?ažilo 315 vzoriek z 10 krajín sveta.
Medzi degustátormi zo Španielska, Maďarska, Rakúska, Anglicka, Česka a Slovenska bol aj najznámejší slovenský odborník v tejto oblasti Fedor Malík, spoluzakladateľ Muviny. Na základe skúseností, keďže už absolvoval 83 konkurzov vín na všetkých kontinentoch sveta, konštatoval, že Muvina v Prešove sa vypracovala na najvýznamnejšiu domácu prehliadku, a to aj vďaka takým zanietencom, ako je Dušan Hažír, riaditeľ Múzea vín v Prešove.
Podľa Malíka je ocenenie z každej takejto prehliadky dôveryhodné tak v konkurenčnom prostredí producentov vín, ako aj pre spotrebiteľov. Radošinský sauvignon je podľa neho jedným z najlepších vôbec na Slovensku a dá sa porovnáva? s podobnou značkou francúzskej alebo novozélandskej proveniencie. "Je to víno impulzívne, plné, voňavé, ovocné, dostatočne harmonické, provokujúce," spresnil. Ročník 2000 je v tomto zmysle excelentný. Na margo španielskych a slovinských šampiónov Muviny 2001 uviedol, že boli bezmála bezkonkurenčné. |
|
Napísal tv
|
|
Utorok, 15. jún 2004 |
 Rekordnú účas? 253 vzoriek zo Slovenska a Česka dosiahli na 11. výstave hroznových vín vo Svätom Jure, ktorú v sobotu 28. apríla vyhodnotili odovzdaním najvyšších ocenení z rúk herca Michala Dočolomanského. Zároveň sa začala verejná ochutnávka.
Šampiónom bielych vín sa stal Sauvignon ročník 1999 neskorý zber od bratov Marchalínovcov z bratislavskej Rače. Medzi červenými vínami najvyššie hodnotenie získala Frankovka ročník 2000 od domácej vinárky Dariny Follrichovej. Mimoriadna minuloročná úroda hrozna sa prejavila v kvalite a množstve sú?ažných vzoriek. Z roku 2000 sa ich na výstave objavilo 195. Vinári z malokarpatského regiónu, Trnavy, Nových Zámkov, Hlohovca a znojemskej oblasti z Moravy zaslali do sú?aže aj archívne vína, najstaršie z roku 1991.
|
|
Napísal tv
|
|
Utorok, 1. jún 2004 |
Prezrite si prehľad najvyššie hodnotených vín v jednotlivých odrodách na Vínnych trhoch v Pezinku v roku 2001.
| Odroda |
Roč. |
Autor |
B |
Cena |
| Müller Thurgau, neskorý zber |
2000 |
Vinné sklepy Valtice, ČR |
6 |
ZM |
| Bouvier, bobulový výber (Š, X) |
2000 |
Víno Matyšák, Pezinok |
3 |
VZM |
| Rizling vlašský, neskorý zber (P) |
2000 |
Víno Marcinčák, Mikulov, ČR |
8 |
ZM |
| Veltlínske zelené (KZ) |
1995 |
Baláž Jozef, Hurbanovo |
8 |
ZM |
| Silvánske zelené, kabinet |
2000 |
Víno Matyšák, Pezinok |
12 |
SM |
| Silvánske červené, výber |
2000 |
Janoušek-Fischer, Pezinok |
8 |
ZM |
| Semmilon barrique |
1999 |
Víno Mrva&Stanko, Trnava |
11 |
SM |
| Pasecká leánka |
2000 |
Uherek Peter, Pezinok |
11 |
SM |
| Neuburg |
1992 |
VVDP Karpaty, Grinava |
9 |
SM |
| Rizling rýnsky, ľadové víno (XXXX) |
1999 |
Vinné sklepy Valtice, ČR |
5 |
ZM |
| Kerner, výber |
2000 |
Víno Matyšák, Pezinok |
14 |
SM |
| Rulandské biele |
1999 |
Sabo Eduard, Bratislava |
8 |
ZM |
| Rulandské biele, kabinet |
1999 |
Hubinský Gustáv, Vinosady |
8 |
ZM |
| Rulandské biele |
1996 |
VVDP Karpaty, Grinava |
8 |
ZM |
| Chardonnay, ľadové víno |
1999 |
Vinné sklepy Valtice, ČR |
3 |
VZM |
| Rulandské šedé, nesk. zber |
2000 |
Víno Matyšák, Pezinok |
14 |
SM |
| Rulandské šedé, bob. výber |
1999 |
Víno Masaryk, Skalica |
14 |
SM |
| Aurélius |
2000 |
Baláž Jozef, Nové Zámky |
6 |
ZM |
| Sauvignon (XXX) |
1991 |
Znovín Znojmo, Šatov, ČR |
4 |
ZM |
| Iršai Oliver |
2000 |
Vinársky závod, B. Bystrica |
6 |
ZM |
| Muškát moravský, nesk. zber |
2000 |
SVŠ Valtice, ČR |
11 |
SM |
| Muškát Ottonel |
1999 |
Garden service, Vajnory |
8 |
ZM |
| Pálava, výber |
1999 |
Víno Matyšák, Pezinok |
9 |
SM |
| Tramín červený |
1984 |
Znovín Znojmo, Šatov, ČR |
3 |
VZM |
| Devín, hrozienkový výber |
2000 |
Vinohradnícka spol. Modra |
6 |
ZM |
| Tokajský výber, 6-putňový |
1989 |
Galafruit, Malá Tŕňa |
3 |
VZM |
| Šumivé-extra brut, klasic |
2000 |
Ján Hacaj, Pezinok |
13 |
SM |
| Merlot rosé |
2000 |
Istváncsics Zol., Sopron, HU |
11 |
SM |
| Dornfelder |
2000 |
Svátek Ignác, Grinava |
7 |
ZM |
| André |
1999 |
Kanich Roman, Vinosady |
9 |
SM |
| Svätovavrinecké, neskorý zber |
1999 |
Víno Marcinčák, Mikulov, ČR |
5 |
ZM |
| Cabernet Sauvignon, barrique (XX) |
2000 |
Karpatská Perla, Šenkvice |
3 |
VZM |
| Alibernet |
2000 |
Víno Masaryk, Skalica |
7 |
ZM |
| Alibernet, neskorý zber |
2000 |
Víno Matyšák, Pezinok |
7 |
ZM |
| Rulandské modré, nesk. zber |
2000 |
Znovín Znojmo, Šatov, ČR |
4 |
ZM |
| Modrý portugal, kabinet |
2000 |
Lisický A., Horné Orešany |
11 |
SM |
| Domina, kabinet |
2000 |
Bočko Marian, Šenkvice |
11 |
SM |
| Zweigeltrebe, barrique |
1998 |
Kastl M., Neusiedl, Rakúsko |
5 |
ZM |
| Neronet |
2000 |
VPS Pavelka-Sobol., Pezinok |
6 |
ZM |
| Frankovka modrá (OÚ) |
2000 |
Schwanzer Adolf, Svätý Jur |
4 |
ZM |
Legenda:
Š - Šampión VTP 2001
X - Najvyššie hodnotené víno biele z produkcie roku 2000
XX - Najvyššie hodnotené víno červené z produkcie roku 2000
XXX - Cena Ministerstva pôdohospodárstva SR a vicešampión VTP 2001
XXXX - Cena Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory SR za najvyššie hodnotený Rizling rýnsky bez rozdielu ročníka
OÚ - Cena prednostu OÚ Pezinok za najvyššie hodnotenú Frankovku modrú
P - Cena primátora mesta Pezinok za najvyššie hodnotený Rizling vlašský
KZ - Cena Komunitného združenia Sami Sebe za najvyššie hodnotený Veltlín zelený
|
|
Napísal tv
|
|
Utorok, 1. jún 2004 |
Prehľad najvyššie ocenených vín zlatých v danej odrode - pamätná plaketa na Vínnych trhoch v Pezinku 2001.
| Odroda |
Roč. |
Autor |
B |
Cena |
| Müller Thurgau, neskorý zber |
2000 |
Vinné sklepy Valtice, ČR |
6 |
ZM |
| Bouvier, bobulový výber (Š, X) |
2000 |
Víno Matyšák, Pezinok |
3 |
VZM |
| Rizling vlašský, neskorý zber (P) |
2000 |
Víno Marcinčák, Mikulov, ČR |
8 |
ZM |
| Rizling vlašský, neskorý zber |
1999 |
Vinné sklepy Valtice, ČR |
8 |
ZM |
| Veltlínske zelené (KZ) |
1995 |
Baláž Jozef, Hurbanovo |
8 |
ZM |
| Silvánske červené, výber |
2000 |
Janoušek-Fischer, Pezinok |
8 |
ZM |
| Rizling rýnsky, ľadové víno (XXXX) |
1999 |
Vinné sklepy Valtice, ČR |
5 |
ZM |
| Rulandské biele |
1999 |
Sabo Eduard, Bratislava |
8 |
ZM |
| Rulandské biele, kabinet |
1999 |
Hubinský Gustáv, Vinosady |
8 |
ZM |
| Rulandské biele, spätl. |
1998 |
Just Gerhard, Rust, Rakúsko |
8 |
ZM |
| Rulandské biele |
1996 |
VVDP Karpaty, Grinava |
8 |
ZM |
| Chardonnay, ľadové víno |
1999 |
Vinné sklepy Valtice, ČR |
3 |
VZM |
| Aurélius |
2000 |
Baláž Jozef, Nové Zámky |
6 |
ZM |
| Sauvignon (XXX) |
1991 |
Znovín Znojmo, Šatov, ČR |
4 |
ZM |
| Iršai Oliver |
2000 |
Vinársky závod, B. Bystrica |
6 |
ZM |
| Muškát Ottonel |
1999 |
Garden service, Vajnory |
8 |
ZM |
| Tramín červený |
1984 |
Znovín Znojmo, Šatov, ČR |
3 |
VZM |
| Devín, hrozienkový výber |
2000 |
Vinohradnícka spol. Modra |
6 |
ZM |
| Tokajský výber, 6-putňový |
1989 |
Galafruit, Malá Tŕňa |
3 |
VZM |
| Dornfelder |
2000 |
Svátek Ignác, Grinava |
7 |
ZM |
| Svätovavrinecké, neskorý zber |
1999 |
Víno Marcinčák, Mikulov, ČR |
5 |
ZM |
| Cabernet Sauvignon, barrique (XX) |
2000 |
Karpatská Perla, Šenkvice |
3 |
VZM |
| Alibernet |
2000 |
Víno Masaryk, Skalica |
7 |
ZM |
| Alibernet, neskorý zber |
2000 |
Víno Matyšák, Pezinok |
7 |
ZM |
| Rulandské modré, nesk. zber |
2000 |
Znovín Znojmo, Šatov, ČR |
4 |
ZM |
| Zweigeltrebe, barrique |
1998 |
Kastl M., Neusiedl, Rakúsko |
5 |
ZM |
| Neronet |
2000 |
VPS Pavelka-Sobolič, Pezinok |
6 |
ZM |
| Frankovka modrá (OÚ) |
2000 |
Schwanzer Adolf, Svätý Jur |
4 |
ZM |
Legenda:
Š - Šampión VTP 2001
X - Najvyššie hodnotené víno biele z produkcie roku 2000
XX - Najvyššie hodnotené víno červené z produkcie roku 2000
XXX - Cena Ministerstva pôdohospodárstva SR a vicešampión VTP 2001
XXXX - Cena Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory SR za najvyššie hodnotený Rizling rýnsky bez rozdielu ročníka
OÚ - Cena prednostu OÚ Pezinok za najvyššie hodnotenú Frankovku modrú
P - Cena primátora mesta Pezinok za najvyššie hodnotený Rizling vlašský
KZ - Cena Komunitného združenia Sami Sebe za najvyššie hodnotený Veltlín zelený
|
|
Napísal tv
|
|
Utorok, 1. jún 2004 |
 Sadeniu viniča predchádza hlboké spracovanie pôdy, vyhnojenie pozemku organickými a minerálnymi hnojivami, v prípade potreby aj úprava pH, na svahoch terasovanie pozemku. Dôležitá je správna voľba sponu a smeru radov, ako aj výber vhodných kultivarov na vhodnom podpníku. Na jeseň sadíme od októbra do nástupu mrazov, na jar až do mája.
Jesenné vysádzanie uprednostňujeme na ľahších a na suchších pôdach, sadenice využijú zimnú vlahu, pôda lepšie priľne ku koreňom, prírastky sú v prvom roku dlhšie a percento ujatia je na takýchto pôdach vyššie ako pri jarnom vysádzaní.
Na ?ažších pôdach a tam, kde máme možnos? doplnkovej závlahy, uprednostňujeme jarné vysádzanie. Zatiaľ čo pri jesennom vysádzaní zalievame iba vtedy, ak je pôda suchá, pri jarnom je dôkladné zalievanie nevyhnutné. Na výsadbu používame len prvotriedne jednoročné alebo dvojročné sadenice s dobre vyvinutou koreňovou sústavou a vyzretými výhonkami. Len v ojedinelých prípadoch, napríklad pri nedostatku sadeníc, používame viničové štepy priamo zo stratifikačnej debny. Percento ujatia je však oveľa nižšie a závisí od kvality pôdy a dostatku vlahy.
Pred výsadbou sadenice upravujeme nožnicami. Na koreňovom kmienku odstránime všetky rosné korienky v mieste štepenia a hlavné korene na spodnej časti skrátime asi na 50 až 60 milimetrov. Vrchný výhonok skrátime na dva púčiky. Ak má sadenica viac výhonkov, vyberieme najsilnejší a ostatné odstránime. Počas prípravy chránime sadenice pred vysúšaním koreňov prikrývaním vlhkým materiálom. Vhodné je namáčanie sadeníc do zmesi zemitej kaše alebo aj namočenie na 24 hodín vo vode.
K predvýsadbovej príprave patrí aj parafínovanie, pri ktorom vrchnú čas? sadeníc (120 až 150 milimetrov) namáčame do parafínu teplého 70 až 75 °C. Pri takejto úprave nie je potom potrebné sadenice po výsadbe kopcova?.
Vysádzame do jám, ktoré by mali ma? priemer asi 0,2 až 0,3 a hĺbku 0,4 metra vedľa kolíka v smere radu. Sadenice umiestnime do stredu jamy tak, aby bol ich vrchol 5 až 7 centimetrov nad úrovňou terénu. Korene zasypeme asi do polovice a zalejeme. Môžeme prida? aj dobre vyzretý kompost. Na hnojenie do jám nikdy nepoužívame čerstvý maštaľný hnoj alebo minerálne hnojivá, pretože by mohli popáli? korienky. Po vsiaknutí pôdu doplníme a nad sadenicami nahrnieme kopček skyprenej zeminy vysoký asi 15 centimetrov, pri jesennej výsadbe vyšší.
Okolo sadeníc je vhodné vystla? čiernu fóliu, ktorá udržuje pôdnu vlahu a zabraňuje rastu burín, čím sa zníži aj prácnos? pri ošetrovaní pôdy.
Práca, 54. ročník, číslo 98, 29. apríla 1999
|
|
