Pleseň sivá prezimuje ako podhubie na odumretých častiach viniča. Pri vyhovujúcich jarných podmienkach napáda už zelené časti viniča (súkvetie, listy, menej letorasty, najmä však bobule, respektívne celé strapce). Počas vegetácie sa šíri najmä vetrom, a preto nie je núdza o zdroj infekcie. Napadnuté súkvetia hnednú a zasychajú. Listy majú hnedé až sivé škvrny, pri silnom napadnutí niekedy opadnú. Na letorastoch sa v jeseni vytvárajú jasnohnedé škvrny, ktoré sú viditeľné aj v zime. Najviac však napáda dozrievajúce bobule. Už koncom júla napadnuté bobule na nedozretých strapcoch hnednú, zastavuje sa ich rast, vráskovatejú a zasychajú. Tento stav nazývame aj kyslou hnilobou.

Botrytída spôsobuje spravidla najväčšie škody na dozrievajúcich strapcoch. Na napadnutých bobuliach sa vytvoria okrúhle škvrny, ktoré sa zväčšujú a praskajú. Na ich povrchu sa tvorí sivý až sivobiely povlak. Pri jesennom daždivom počasí infikované bobule alebo aj celé strapce zahnívajú. Najväčšie lokálne alebo plošné škody vznikajú po silnom poškodení bobúľ za daždivého alebo vlhkého a teplého počasia. Váhové straty na úrode hrozna môžu dosiahnu? 20 až 30 percent, ba aj viac. Šírenie choroby podporujú uzavreté a málo vzdušné polohy, hustý spon a vedenie viniča, fyziologické praskanie bobúľ následkom výdatných alebo častých zrážok, poškodenie bobúľ ľadovcom, poškodenie bobúľ obaľovačmi viniča (druhá generácia), poškodenie osami, vtákmi a podobne, vrátane odrodovej citlivosti. Za silne a stredne náchylné odrody sa považujú: Bouvierovo hrozno, Dievčie hrozno, Műller Thurgau, Chrupka biela, Tramín červený, Oremus, Silvánske zelené a červené, Pálava, Pesecká leánka, Rizling vlašský, Veltlínske červené skoré, Aurelius, Furmint, Portugalské modré, Frankovka a mnohé dalšie.

V prevencii je dôležité prevzdušnenie krov, najmä v oblasti strapcov, likvidácia burín, harmonická výživa a postreky proti chorobám a škodcom. Z hľadiska priamej ochrany odporúčame dva preventívne postreky. Prvý v čase uzatvárania strapcov, aby sa postreková tekutina dostala aj na strapinu, respektíve ak bobule boli poškodené, postrek možno urobi? aj skôr. Druhý postrek robíme na začiatku mäknutia bobúľ. V prípade, že v danej lokalite sú vysadené neskoré odrody alebo sa očakáva neskorý zber a priebeh počasia vytvára podmienky pre šírenie infekcie, môžeme urobi? aj tretie ošetrenie. Použi? možno Euparen, Euparen Multy, Ronilan WG, Rovral Flo, Sumilex 50 WP alebo systémovo kontaktný prípravok Hattrix. U všetkých prípravkov treba dodrža? stanovené hygienické lehoty. Na plochu 100 metrov štvorcových výsadby viniča treba počíta? s 10 až 12 litrami postrekovej tekutiny.

Práca, ročník 54, 22. septembra 1999, strana 11

Akarinózu, nazývanú tiež kučeravos? viniča, spôsobuje roztoč viničový a hálkovec viničový. Tie prezimujú v trhlinách a puklinách kôry na kmienkoch viniča alebo v pazuchách pukov. Na jar po oteplení, keď sa puky začnú otvára?, roztoče prenikajú do ich vnútra. Výlučky cicavého ústrojenstva škodcov sú pre pletivá toxické, a preto po napadnutí začnú postupne odumiera?. Ich okolie žltne a deformuje sa. Nové výhonky zaostávajú v raste, sú krátke a slabé. Listy kučeravejú a krpatejú. Miesta cicania na listoch vidie? proti svetlu ako priesvitné jasnožlté škvrny. Už prvý pohľad na napadnutý ker prezrádza jeho nezdravý stav, ktorý nemôže uniknú? pozornosti pestovateľa. Poškodené bývajú aj súkvetia. Tiež vädnú a uschnú, čo je príčinou neúrody hrozna. Slabšie napadnuté kry síce prinesú úrodu, ale strapce sú nekompletné, chýba v nich veľa bobúľ.

Erinózu nazývame tiež plstnatos? viniča. Spôsobuje ju vlnovníkovec viničový. Po miernom jarnom oteplení sa s?ahuje do pukov viniča a odtiaľ na vyvíjajúce sa lístky. Cicaním na spodnej strane listov dráždi pletivá, v dôsledku čoho sa tvoria na listoch zvlnené vlákna v tvare ostrovčekov, podobných plsti. Na bielych odrodách viniča sú ostrovčeky bielej, neskôr žltej farby. Na modrých odrodách sú ružovofialové, neskôr hrdzavohnedé. Na vrchnej strane listov sa v mieste napadnutia vytvorí bradavkovité vyklenutie pletív. Občas bývajú napadnuté obe strany listov a kvetenstvo.

Osvedčenou pomôckou je jarný postrek do sucha Sulkou v 5% koncentrácii pred pučaním alebo na začiatku pučania v 4% koncentrácii. Pred vypučaním môžeme použi? aj Sulex-20 v 4% koncentrácii. Krátko po vypučaní môžeme aplikova? Oleo-Ekalux alebo Oleoekol v 1% koncentrácii. Ďalej Sulikol K v 2 až 3% alebo Thiovit v 1,5 až 2% koncentrácii. Použi? môžeme aj prípravok Torant CL v 0,1% alebo Kumulan v 1,5 až 2% koncentrácii. Prípravky Oleo-Ekalux a Oleoekol neodporúčame používa? v období očakávaných jarných mrazov.

Opodstatnenos? postreku je tam, kde sme v predchádzajúcom roku pozorovali príznaky poškodenia viniča alebo silný výskyt škodcov. Aplikácia sírnatých prípravkov do značnej miery potláča aj skorý výskyt múčnatky. Najväčšia škodlivos? roztočov je na jar, počas vegetácie už nemá veľký rozsah. V prípade premnoženia škodcov odporúčame postrek Neoronom 500 EC v 0,1% alebo Omite 57 v 0,15% koncentrácii. Zásahy podľa potreby opakujeme 2 až 3-krát v 14-dňových intervaloch. Výskyt roztočov v priebehu vegetácie čiastočne obmedzuje aj aplikácia sírnatých prípravkov proti múčnatke.

Práca, 54. ročník, číslo 80, 8. apríla 1999 (autor Eugen Vanček)

Listy, ktoré sa však vyvíjajú v júni a v júli sú už žltozelené až žlté. Žltnutie listov postupuje od vrcholovej časti k báze výhonku. V prípade, že v druhej polovici vegetácie pretrváva suché počasie, môžu sa listy opä? zazelena?.

Pri ?ažkej forme chlorózy má už pučiaci vinič žltú farbu: Listy zaostávajú v raste. Ich pletivo od kraja a medzi žilkami postupne hnedne a odumiera. Nadmerne sa vytvárajú zálistky. Výhonky slabo rastú, kvetenstva ubúda, bobule krpatejú, drevo zle vyzrieva, ker postupne schne a väčšinou po niekoľkých rokoch vyhynie.

Intenzita prejavov chlorózy sa v jednotlivých rokoch mení. Rozdiel je aj v citlivosti odrôd. Medzi veľmi citlivé odrody počítame Müller Thurgau, Frankovku modrú, Chrupky, Silván zelený a iné. Pomerne odolný je Rizling vlašský a Svätovavrinecké.

Ochrana viniča proti chloróze spočíva v úprave pôdnej štruktúry častým hlbokým kyprením pôdy, keď je v nezamokrenom stave, v úprave zloženia pôdy, t.j. v obmedzovaní fosforečných alebo kombinovaných hnojív s obsahom fosforu, zapracovávaní 5 - 10 kg/100 m2 hnedouhoľného prachu, mletého lignitu a neutrálnej rašeliny, ktoré dlhšie obdobie priaznivo ovplyvňujú vzdušnú kapacitu pôdy. Používa? môžeme aj dobre vyzretý maštaľný hnoj alebo kompost. Z hľadiska chemickej ochrany ide o aplikáciu špecifických prípravkov do pôdy alebo na list. Pôdne aplikácie majú dlhší účinok. Aplikácie na list majú síce účinok rýchlejší, ale krátky. Vinič je schopný prijíma? najviac železa prostredníctvom koreňov ak je železo vo forme prijateľnej pre rastliny (cheláty). Pre aplikáciu môžeme použi?:

CHLOROFÉN - aplikujeme ho do pôdy ako zálievku pred pučaním viniča alebo pri prvých príznakoch chlorózy v dávke 40 - 60 g (10 l vody) na ker. Pri aplikácii na list postrekujeme po odkvitnutí alebo po zistení prvých príznakov v 0,1 - 0,2 percenta konc. 2 - 3-krát v 7- až 14-denných intervaloch.
SEQUESTRENE 138 FE - aplikujeme ho do pôdy ako zálievku v dávke 20 - 30 g (10 l vody) na ker. Pri aplikácii na list postrekujeme 1- až 2-krát pred kvitnutím a po odkvitnutí v 14-denných intervaloch v 0,05 - 0,1 perc. koncentrácii.
SÍRAN ŽELEZNATÝ (zelená skalica) - aplikujeme ju tiež vo forme zálievky v množstve 500 - 1000 g (10 l vody) na ker od rezu viniča až do konca júla alebo po zbere úrody. Aplikácia na list sa robí od začiatku vegetácie 4- až 6-krát v 14-denných intervaloch, a to v kombinácii zelená skalica (0,3 - 0,5 percenta konc.), kyselina citrónová (0,1-percentná konc.) a adhezívum (0,1percentná konc.).

Aplikáciu do pôdy robíme pomocou brázd, ktoré vykopeme v blízkosti chorých krov do hĺbky 15 - 20 cm. Pri jesennej aplikácii môžeme prípravky rozhodi? na pôdu a plytko zapravi?. Proti chloróze môžeme v 14-denných intervaloch aplikova? aj listové hnojivá s vyšším obsahom železa ako napr. Bolikel Fe, Ferrovit Fytovit a pod.

Práca, ročník 55, číslo 143, strana 11, 22. júna 2000

Medzi huby, ktoré napádajú hlavne staré drevo, patrí čierna škvrnitos? viniča, eutypióza viniča a pevník chlpatý.

Čierna škvrnitos? viniča zapríčiňuje blednutie výhonkov, na ktorých sa vytvárajú čierne bodkovité útvary huby. Staršie drevo postupne niekoľko rokov odumiera. Huba najčastejšie napáda oslabené kry s vysokými úrodami pri nevyrovnanej zásobe živín. Jej šírenie podporuje aj infikovaný množiteľský materiál a mechanické poškodenie krov.

Eutypióza viniča je nápadná tým, že z očiek viniča vyrastajú zmnožené svetlozelené letorasty s množstvom malých deformovaných listov. Pri hlave kra vyrastajú však riadne vyvinuté letorasty s normálnymi listami. Infekcia hubou najčastejšie vzniká v mieste poranenia, odkiaľ prerastá do hĺbky. Najväčšiu dispozíciu majú zoslabené kry vonkajšími vplyvmi (napríklad mráz) a vysokými úrodami pri nevyrovnanej výžive.

Pevník chlpatý sa obyčajne prejavuje odfarbovaním listov dožlta. Okraje a medzižilové pletivo odumierajú. Sfarbenie okolo hlavných žíl zostáva zelené. Pri náhlom odumretí na jar vinič nevypučí. Odumieraniu počas vegetácie predchádza vädnutie. Po odstránení kôry na odumretej časti kra vidie? na dreve odumretý pozdĺžny pás, ktorý má v priečnom reze tvar trojuholníka. Stredná čas? dreva býva spráchnivená. Objavi? sa môže aj praskanie dreva. Vstupnou bránou pre infekciu sú nezahojené rany. Najčastejšie býva napadnutý starší vinič, zoslabnuté kry mrazom a nevyrovnanou výživou.

Pri výskyte niektorej z týchto chorôb odumreté ramená, prípadne časti krov treba odreza?, najlepšie je celé kry vykopa? a spáli?. Odstránenie napadnutých častí robíme počas vegetácie, lebo sú dobre viditeľné. Rezné rany ošetríme štepárskym voskom. Chemický zásah je aktuálny iba pri väčšom výskyte napadnutých krov. Účinné sú prípravky na báze folpetu krátko po pučaní. Dobré dezinfekčné účinky má aj postrek bordeauxskou zmiešaninou po oberaní a na jar po reze.

Druhou skupinou sú huby, ktoré napádajú koreňové drevo a spôsobujú odumieranie krov. Patrí sem rozelinia ničivá a roesleria podzemná.

Rozeliniou ničivou napadnuté kry sú zožltnuté a zakrpatené. Bazálna čas? kra v pôde postupne odumiera. Jej drevo černie a vytvárajú sa na ňom biele, neskôr tmavé plesňové vlákna. Kôra sa rozpadá. Na koreňoch sa tvorí biely povlak hubových vlákien, ktoré prenikajú do koreňov. Choroba sa vyskytuje v ohniskách, najčastejšie na ?ažkých zamokrených a kyslých pôdach. Hynutie krov trvá viac rokov.

Roesleria podzemná vytvára na koreňovom kmienku a koreňoch sivobiele plodničky. Huba preniká do pletiva a cievnych zväzkov koreňového dreva. K infekcii dochádza na miestach, kde vinič nemá vyhovujúce podmienky na pestovanie.

Obom spomínaným chorobám treba predchádza? výberom vhodných lokalít. Vinič nevysádzame na zamokrených, ?ažkých a kyslých pôdach. Ak je na takýchto pôdach už vinič vysadený, odporúča sa odvodnenie, časté hlboké kyprenie a vápnenie pôdy. V prípade výskytu infekcie napadnuté a susedné kry v okruhu 4 až 5 metrov je najlepšie vykopa? a spáli?.

Práca, ročník 54, 17. júna 1999, strana 11

Púčiky u nás pestovaných kultivarov vydržia -17 až -19 °C, jednoročné drevo -21 °C, staré drevo -24 až -25 °C a korene -6 až -7 °C. Ak teplota klesne pod tieto hranice, jednotlivé časti mráz viac alebo menej poškodí.

Na to, ako vlastne mráz poškodzuje vinič, je viacero teórií. Nás však najviac zaujímajú následky poškodenia jednotlivých častí. Keď mráz čiastočne poškodí hlavný púčik, tento oneskorene vypučí a na letoraste sa nevyvinú kvety. Prípadne hlavný púčik nevypučí vôbec a vypučia iba vedľajšie púčiky, ktoré za každých okolností majú menšiu násadu ako tie hlavné. Keď mráz poškodí hlavné aj vedľajšie púčiky, zaniká aj jednoročné drevo a vinič pokračuje v raste zo spiacich púčikov starého dreva. Tieto letorasty však nerodia, ale dá sa z nich v priebehu dvoch rokov vypestova? plodonosné drevo. Keď zamrzne aj staré drevo, vinič ešte môže vyhna? z hlavy. Keď zamrzne koreň, čo sa stáva pri tuhých zimách bez snehu na ľahkých piesočnatých pôdach, vinič hynie.

Príchodu a pôsobeniu tuhých zimných mrazov nezabránime, vinič však môžeme proti poškodeniu do určitej miery chráni?. Existuje veľký okruh činiteľov, ktoré môžu pôsobenie mrazu zmierni?. Je to predovšetkým správne zvolený kultivar, pretože jednotlivé kultivary odolávajú zimným mrazom rozdielne. Závisí to od množstva vody, ktorá v pletivách zostane po vyzretí a koľko sa nahromadí rezervných látok - cukrov a minerálnych látok, najmä draslíka. Z tohto hľadiska sa rozdeľujú u nás pestované kultivary do troch skupín:

Kultivary so zvýšenou odolnos?ou - Rizling vlašský, Muškát Otonel, Svätovavrinecké.

Kultivary so strednou odolnos?ou - Veltlínske zelené, Dievčie hrozno, Burgundské biele, Tramín červený.

Kultivary so zníženou odolnos?ou proti mrazom - Müller Thurgau, Silvánske zelené, Veltlínske červenobiele, Frankovka a všetky stolové kultivary, ktoré sa pokúšame u nás pestova?.

Existujú už aj novšie kultivary, pri ktorých si treba odolnos? proti zimným mrazom zisti? od pestovateľa. Tento poznatok využívame v prospech ochrany proti mrazom tak, že do chladnejších polôh budeme vybera? odolnejšie kultivary. Pokiaľ ide o pôdu, najviac trpí vinič mrazmi na ľahkých pôdach. Dusíkom hnojíme v prvej polovici vegetácie. Humus zlepšuje príjem živín a reguluje pôdnu vlahu. Aj úroda ovplyvňuje úrodnos?, a to spravidla tak, že po veľkých úrodách zmrzne obyčajne aj odolnejší kultivar. Hrozno nesmieme necháva? dlho na kríkoch. Vinič to vyčerpáva, preto je lepšie voli? strednú cestu, i keď budeme ma? menej vína.

Dôležitá je aj agrotechnika. Pôdu udržiavame v kyprom stave, najmä v suchšom roku. Nedostatok vlahy bráni vyzrievaniu dreva i púčikov. Aj ochrana proti chorobám a škodcom má veľký význam, pretože len zdravá listová plocha môže vyživi? nielen úrodu hrozna, ale aj vytvori? dostatok látok proti mrazu. Ďalšími činiteľmi, ovplyvňujúcimi odolnos? voči mrazom, sú hustota výsadby a spôsob vedenia. Správne vyzrievanie púčikov i dreva podporuje dostatok svetla, ale aj správne snímanie vŕšia v auguste.

Práca, ročník 54, 7. januára 1999, strana 11