Vzdelávanie
Prihlásenie
Výstavy vín 2010
Víno zo sveta
Víno
V Argentíne do vinohradníctva 400 miliónov |
|
|
|
| Napísal tv | |
| Utorok, 1. jún 2004 | |
Predpovede odborníkov sa nesplnili. Presvedčenie, že bude pokračovat
klesajúca spotreba vína, ktorá sa začala už pred dvadsiatimi rokmi, sa
nepotvrdila. Práve naopak. Slnečnými lúčmi zaliate vinohrady prinášajú
nový rozkvet, ktoré zaň vďačia najmä vývozu. Svetová jednotka v
produkcii lahodného nápoja - Francúzsko, v roku 1998 exportovala fľaše
za 34,4 miliardy frankov, čo je nárast o 15 percent v porovnaní s
predchádzajúcim rokom.Čo sa stalo, že sa častejšie používa vývrtka na fľaše s vínom? Nie, ľudia nenastúpili novú cestu k neúmernej spotrebe alkoholických nápojov. Naopak, vo väčšine kútov sveta prestali pi? tvrdý alkohol. Podľa francúzskeho experta Frédérica Julia sa spotreba liehovín v USA za uplynulých desa? rokov znížila o 26 percent. Najvýraznejší pokles však zaregistrovali v Japonsku, kde počas rokov 1994 až 1997 klesol predaj koňaku o 26 percent a whisky stratila až 30 percent. Za príčinu sa označuje publicita, ktorej sa dostalo francúzskemu paradoxu v zahraničí, najmä v USA: Ide o veľkú vášeň Francúzov pre vy?ahovanie korkových uzáverov (spotreba 63 litrov vína na hlavu v roku 1997) a súčasne nízky počet srdcovo-cievnych ochorení. Príklon k francúzskemu výberu alkoholických nápojov začali napodobňova? aj Japonci, ktorí v roku 1994 vypili iba 1 liter vína na hlavu, kým v roku 1998 to boli už 3 litre na jedného obyvateľa. Doslova neuveriteľne vyznieva skutočnos?, že vývoz francúzskeho beaujolais vyskočil v krajine vychádzajúceho slnka v roku 1998 o 700 percent... Úspešne si vedú aj Američania, ktorí vypili v roku 1998 19,8 litra vína na hlavu, čo predstavuje nárast 14,5 percenta oproti predchádzajúcemu roku.
Tento mok sa skrátka premenil zo spotreby ktorá sa ohraničovala štátnymi hranicami výrobcu, na svetový priemysel. Expanzia v juhoamerických krajinách pritom môže ohrozi? tradičných európskych producentov. Veď kým jeden hektár v Chile stojí 12-tisíc frankov, vo francúzskom Bordeaux je to 60-tisíc a v Champagne až 130-tisíc. Pripočítajme k tomu ešte cenu 1 frank za 1 kilogram hrozna v Chile, kým vo Francúzsku je to 8 frankov. Prvé príznaky sa napríklad objavujú vo Veľkej Británii, kde predaj čílskych vín v roku 1997 stúpol o 76 percent. Hoci Francúzi si držia prvenstvo, Briti ich uprednostnili iba v štvorpercentnom náraste. Pokiaľ ide o argentínske vinice, tie podľa francúzskych novín "elektrizujú" investorov. "Cena pôdy je síce rovnaká ako v Bordeaux, ale dá sa na nej získa? o 30 percent viac pri rovnakej kvalite," zdôrazňuje vinár z Bordeaux Jean Michel Arcaute a dodáva: "Kvalitné ročníky sú častejšie, pracovná sila je tam štvornásobne lacnejšia ako vo Francúzsku." Niet sa preto čomu čudova?, že od roku 1991 sa investovalo v Argentíne do vinohradníctva 400 miliónov dolárov, pričom polovica kapitálu prišla zo zahraničia. Diskusia (0) |
Vinári
- povzbudení stúpajúcim dopytom - rozširujú vinice. Austrálski
protinožci napríklad v rokoch 1997 až 1998 zväčšili pozemky s viničom o
10 percent, takže 88-tisíc hektárov sa zmenilo na číslo 95-tisíc.
Rovnako reagovala Argentína a Chile. Vinice dnes na modrej planéte
zaberajú 5 miliónov hektárov, vďaka ktorým sa ročne vyrobí 231 miliónov
hektolitrov vína.| < Predchádzajúci | Ďalší > |
|---|
