Nádeje ročníka 2005, Vitis Pezinok.

Farba vína reduktívna.
Vo vôni je víno síce čisté, ale jeho intenzita je spočiatku nevýrazná. Víno je dosť studené a tak je potrebné nechať ho trochu ohriať. Po oteplení sa pekne otvorí a je možné nájsť reduktívnu, spočiatku jemnú kvetinovú vôňu fialiek, neskôr prechádzajúcu až do hrozienok. Už podľa vône je cítiť vysoký prívlastok. Pri ešte vyššej teplote sa uvoľňujú aromatické látky, ktoré pripomínajú biele korenie rovnaké ako ho poznáme z tramínov.
Víno je plné, rozhodne nie suché, jemne korenisté, trochu bieleho korenia. Kyselina je príjemná, harmonická, nie je jej veľa, ale zbytkovému cukru vytvára ideálneho partnera. Dochuť je čistá, práve v znamení toho bieleho korenia. Ak víno pijete viac oteplené v dochuti sa prejavuje aj alkohol. Pôsobí trochu ohnivo. Nemám k dispozícii analytiku, ale alkoholu hádam 12,5-13%. Rulandské šedé je odroda vína, ktorá potrebuje nejaký ten mesiac, možno aj rok na dosiahnutie ideálnej vyzretosti.
Osobne sa mi veľmi páči, mám však pocit, že ak sa bude pri odbornej degustácii podávať studené veľa bodov nedostane. Ak som ho bodoval pri pre víno ideálnej teplote vyšlo mi 86 a 89 bodov(používam dve rôzne tabuľky). Toto bodové ohodnotenie plne zodpovedá kvalite vína. Možno by som sa priklonil aj k tej 89. Najmä ak by som mal hodnotiť aj potenciál vína.

P.S. Medzi napísaním a uverejnením recenzie prebehla výstava Vino Tirnavia 2006, kde víno dostalo tesne pod 80 bodov. S istotou si dovolím tvrdiť, že „vďaka“ nízkej teplote. Ak mu doprajete trochu času a pohráte sa s ním, určite sa vám odmení.

Chardonnay, výber z hrozna, 2005

Farba reduktívna, intenzita na úrovni moderného vína.
Vôňa, rovnako ako pri predchádzajúcom produkte potrebuje trochu ohriať na uvoľnenie a otvorenie. Aromatický profil jasne prezrádza Chardonnay, pôsobí teplo a medovo. Ak mam určiť o aký typ Chardonnay ide, tak by som ho charakterizoval ako banánovo, citrusovo ovocný, s dôrazom na banán, presnejšie nezrelý banán. No stále je nad tým všetkým med. Medom to začína a medom to končí.
V ústach sa okamžite prejavuje plnosť, cukor, med, pre niekoho možno trochu karamelu a stále je to celé podfarbené medom. Odrodová chuť banánového Chardonnay, vystupuje vždy pri odoznievaní toho medu. V dochuti vystúpi kyselinka. Cele je to také teplé a prijemné. Aj napriek tomu že Chardonnay nie je moja šálka kávy, musím uznať že toto je bomba. Potenciál tohto vina môžem odhadovať v rozmedzí zopár rokov. Jedno z najlepších Chardonnay ročníka 2005, možno najlepšie.

V tomto prípade som trafil do čierneho ja, aj degustačné komisie. Víno dostalo na Vino Tirnavia zlatú medailu a automaticky tak postúpilo do Salónu vín.

Rulandské modré, neskorý zber, 2005

Farba vína je vzhľadom na odrodu dosatočne intenzívna. Rubínovo červený odtieň, okraj vína na menisku je ružový, čo plne mladému vínu. Vôňa vína je korenistá, možno identifikovať vôňu maku, alebo lepšie povedané makovíc. Chuť je zemitá, ale čistá s jemnými tanínmi a postupne silnejúcou kyselinkou. V dochuti je cítiť mak a červené bobuľové ovocie. Víno je ešte príliš mladé. Čisté ovocné tóny dávajú tušiť značný potenciál vína. Rulandské modré potrebuje dlhší čas na dosiahnutie ideálnej zrelosti aj v porovnaní s inými červenými vínami. Zemitosť v chuti je čiastočne spôsobená tanínmi, ktoré časom spolymerizujú a zjemnejú a zosladnú. Víno má všetky predpoklady na archiváciu. Dostatok kyselín a dostatok ideálne štruktúrovaných tanínov zabezpečia tomuto vínu dlhú životnosť. Rulandské modré je odroda ktorú inak poznáme doma a inak ju vníma svet. Pri súčasnej naháňačke za kabernetmi je tak trochu v úzadí. Ak ju na má niektorý výrobca v ponuke, snaží sa dosiahnuť intenzitu farby podľa možnosti až na úrovni Alibernetu. To však v Rulandskom modrom nemá čo hľadať. Moje prvé zoznámenie s Francúzskymi vínami (to veľké „F“ je zámer) boli vína Bordeaux. Bol som očarený a fascinovaný zároveň. Veľké Bordeaux kategórie Premier alebo Deuxieme cru, musí zanechať silný dojem v každom. Trvalo nejaký čas kým som sa dostal k naozaj špičkovým burgundom. Môj prvý pohár bol naozaj sklamaním. Až z ďalšími pohármi som mu prišiel na chuť. Je to protipól vín z Bordeaux. Sú jemné, ale plné a krásne, dá sa s nimi hrať a objavovať ich jemné odtiene. Dnes už viem oceniť dobré Rulandské modré. To z Vitisu je ešte v plienkach. Nemôžem povedať že k dnešnému dňu by to bolo výnimočné víno. Ale jedného dňa určite bude. Ak sa toho dočká.