Cabernety Nového sveta.

Monotematické degustácie majú pre mňa význam hľavne z hľadiska porovnania vín rovnakej odrody. Oxany Ripela zo spoločnosti Divari, dováža vína výhradne z nového sveta. Témou večera bola rodina odrody Cabernet Sauvignon. To znamená Sauvignon blanc, Cabernet franc a Cabernet Sauvignon. Takému pozvaniu sa naozaj nedá odolať.

Presne o 18:00 bola ešte polovica miest voľných, no už o pár minút si nebolo kde sadnúť. Séria dvanástich vzoriek začala tromi vínami odrody Sauvignon blanc.

Sauvignon od spoločnosti Viňa Segú z Chile, ročník 2005, bol vo vôni zmesou aróm žltého ovocia, sviežej kyselinky a bolo cítiť, že ide o vyzreté víno. V chuti to bol egrešový typ Sauvignonu so sladkým žltým exotickým ovocím, ale dostatočne výraznou kyselinkou. Víno bolo vo fľašovej zrelosti a pri vyššej teplote bol citiť alkohol.
Druhou vzorkou v poradí bol Sauvignon blanc Fort Simon, z Juhoafrickej republiky(JAR). No stalo sa čo sa stať nemalo. Vo vôni bol korok. A ďalšia fľaša nebola vychladená.

Oxana Ripela

Prešli sme teda k tretej vzorke Sauvignon blanc, JAR, Lady Anne, 2005. Vôňa vína bola uležaná a krémová. Ovocnosť bola potlačená, chuť bola plná, štruktúrovaná aj vďaka manoproteínom ktoré sa do vína uvoľnili z buniek kvasiniek. Okrem toho vo víne bolo cítiť drevo z viackrát použitých barikových sudov.
Nasledovali dve vzorky ružových vín.
Cabernet franc, Cisplatino rosé, 2006, zo zatiaľ stále vinársky exotického Uruguaya, bolo víno farby silného šípkového čaju, po okrajoch jemne oxidatívne odtiene. Vo vôni boli výrazné kyslosmotanovo malinové a čerešňové cukríky. Chuť bola identická ako vôňa, nie až tak výrazná, veľmi hladká. V dochuti jemné taníny a retronazálne madeira.
Piata vzorka v poradí bolo opäť ružové víno z Južnej Ameriky, pre zmenu z Chile. Cabernet Sauvignon Viňa Segú 2005. Farba bola parkticky identická s predchádzajúcou vzorkou, ale bez oranžového okraja. Vôňa podstatne sviežejšia a viac ovocná. Vo vôni aj vchuti bol malinový a malinovo jahodový sirup, so skutočne jemným nádychom aróm barikového suda s peknou kyselinou v dochuti.

Pri dobrom víne je veselo

Prvým červeným vínom bol Cabernet Carmenere, z Chile, ročníka 2006. Na južnej hemisfére sú vína o pol roka staršie ako u nás, ale aj tak to bolo víno ešte stále mladé. Farba išla do fialova, vo vôni jemné florálne tóny, ktoré someliér prirovnal k che a myslím že môžem s ním súhlasiť. Po chvílke sa rozvinula typická cabernetová vôňa. Chuť bola ovocná a hladká, priamočiara bez najrôznejšich zákutí, ale stále Cabernet. V dochuti sa prejavil jemný tanín a kyselinka.
Cabernet Sauvignon Segú, Chile, 2005. Víno s temnou farbou pripomínajúcou vína z Bordeaux. Vôňa po barikovom sude, ovocná – čierne ovocie a škorica. V chuti výrazný tanín, svieža kyselinka, jemne florálna a lahodná dochuť. Víno s peknou mineralitou, avšak ešte stále mladé, ale už pekné.
Malbec – Cabernet, Privado, Argentina, 2005. Rodinná firma ktorá dnes už patrí pod koncern Pernod Ricard. Hrozno pochádza z nadmorskej výšky 1700-1800 m! Víno temnej farby(opäť by som použil prirovnanie k vyzretému Bordeaux, ale to by som sa opakoval a Malbecu je 70%). Vôňa strednej intenzity, výrazne ovocná aromatika s arómamy anízu, sladkého drievka a pelendrekových cukríkov, plus jemné ovocné estery. Chuť je verným obrazom vône.
Cabernet Sauvignon, Caliboro, Chile, 2004. Tmavý zamat vo farbe, vôňa drevo a vanilka. Evidentne americký dub. Po krátkom predýchaní sa uvoľňujú ďalšie arómy, ako káva, čierne bobuľové ovocie. V chuti je víno pekne štruktúrované tanínmi, čirne ovocie, vanilka, káva, čokoláda. Pekné víno.

Peter Vreštiak si nenechal újsť Tanat.

Cabernet – Shiraz, Chile, 2004. Tmavá farba vína, s prevahou kávy vo vôni, uhladená chuť, výrazná štruktúra z hladkých tanínov, potlačená ovocnosť. Víno je v kategórii reserva. Vo vôni som našiel slabý náznak TCA(korok), ale bol tak slabý že som vôbec jeho prítomnosť nesignalizoval. Ak je však zlý korok, môže to ovplyvniť vývoj vína vo fľaši.
Zostávali posledné dve vzorky a my sme išli stále do kopčeka. Platilo to aj pre predposlednú vzorku. Cabernet Sauvignon, Jaime Segú, Chile, ročník 2003. Čierna fľaša, tmavé víno, s vôňou ktorá sľubovala veľa. Výrazné čierne bobuľové ovocie, kvalitný francúzsky barik. Výborné víno, nie príliž alkoholické(má 14% alkoholu, ale senzoricky z vína netrčí) s výrazným tanínovým základom, plné tanínov, ktoré ešte majú kam ísť, kávy horkej čokolády a stále ovocné. Víno strávilo 18 mesiacoiv v barikovom sude a ja po takmer piatich rokoch to má k svojmu vrcholu ešte ďaleko, aj keď ako mladé sa už označiť nedá.
Posledná vzorka bol Cabernet Sauvignon, Lady Anne, JAR, ročník 2002. Vo vôni ťažkopálený barik, tlejúce listy, bergamotová silica. Víno je uhladené, s vyzretými tanínmi. Po predchádzajúcich vzorkách pôsobí v ústach sucho. V každom prípade ide o veľmi pekné víno, ktoré je na vrchole a treba ho vypiť. Čo by som, ale urobil s radosťou.

tv