Informácie o odrode ''Dornfelder''

Pred 4 rokmi som vysadil na záhrade asi 20 koreňov viniča odrody "Dornfelder". Pre túto odrodu som sa rozhodol len zo zvedavosti a bez toho, že by som sa s niekým poradil, či sa do danej lokality hodí alebo nie. V tomto roku som prvýkrát zozbieral úrodu a vyrobil víno. Úroda bola veľmi dobrá a farba a chu? vyrobeného vína ma príjemne prekvapili. Bol by som Vám vďačný za akékoľvek bližšie informácie o tejto odrode, o jej pestovaní (doporučovaná výška vedenia) a ošetrovaní.

 

Dornfelder je pomerne mladá odroda. V roku 1955 bola vyšľachtená p. Augustom Heroldom na Inštitúte pre vinohradníctvo a vinárstvo vo Weinsbergu. Pochádza z kríženia 2 novošľachtencov, a to Helfensteiner (Spätburgunder x Trollinger) a Heroldrebe (Portugieser x Limberger). Meno dostala po administratívnom správcovi Würtenberska, p. Dornfeldovi, ktorý sa zaslúžil o zriadenie prvej vinohradnícko - vinárskej školy v tejto krajine v polovici 19. storočia.

Odroda podľa pôvodného určenia mala slúži? na doplnenie základných odrôd v červených vínach typu Portugalské a Burgundské modré a zároveň pre vysokú farbu vína i ako krycia odroda menej farebných vín v menej priaznivých ročníkoch.

Pre svoju vysokú rodivos? sa Dornfelder zaraďuje medzi kvantitatívne odrody. Po stránke kvality víno tejto odrody predstihuje v hodnotení odrodové vína rodičovských partnerov Portugalského ako aj Trollinského, kvalitu a jemnos? Burgundského modrého však nedosahuje. Dôvodom je pomerne nízka cukornatos? muštu 60-70 °Oe (14-16 °NM) dosahovaná pri vysokých úrodách (nad 16 t/ha), avšak v dobrých ročníkoch sa dosahuje cukornatos? 75-80 °Oe (17,5-18,3 °NM). Nemecké pramene udávajú, že už pri cukornatosti 65-70 °Oe sa dá z neho vyrobi? harmonické červené víno.

Obsah kyselín v mušte býva pri uvedenej cukornatosti 7-9 g/l muštu, čo je veľmi vhodný východiskový základ na výrobu zrelých vín (vyzrievanie vo fľašiach).
Samotné víno je výrazne tmavo červené, s výraznou ovocnou arómou, extraktívne až telnaté s doznievajúcim vnemom po kyselinách, podľa ročníka až veľmi výrazným. Vína sú súce viac na scelovanie ako krycie, pričom póvodnému vínu už pri malom podieli vnucujú svoj charakter. Preto s ich podielom v základnom víne treba racionálne narába?.

Odroda sa v poslednom období silno rozširuje v Nemecku, kde sa z nej pri obmedzenej výške ha výnosov vyrábajú odrodové vína. S cieľom zvýšenia ich kvality sa vyvíja tlak na Spolkové ministerstvo poľnohospodárstva, aby sa nariadením stanovila minimálna cukornatos? muštu na prípravu odrodového vína na 68 °Oe. Až od tejto hranice sa môže deklarova? ako odrodové, do tejto hranice sa môže predáva? ako krajinské víno (Landwein).
Podobne sa rozširuje aj v Rakúsku a v Českej republike. Aj u nás (aj keď nie je doteraz uznaná) sa nájdu jej ctitelia, najmä spomedzi drobných pestovateľov na západnom Slovensku a v jeho okrajových vinohradníckych rajónoch.

Po pestovateľskej stránke je to odroda vysoko úrodná, s vysokou plodnos?ou už prvých púčikov jednoročného dreva. Vysoká úrodnos? má za následok nepriaznivý pomer list/úroda, čo zhoršuje kvalitu muštu a spôsobuje slabé vyzrievanie dreva. Vyžaduje reguláciu úrodnosti, presvetľovanie listov i strapcov, čo najneskorší zber i primeranú dobu vyzrievania vína v sude.

Vysoká plodnos? vedie k nedostatku horčíka (odumieranie strapiny) i chloróze, následne k strate vitality kra. Vyžaduje silno rastúci podpník a vyváženú výživu s dôrazom na dostatok K a Mg i ich pomer (2:1).

V poslednom období sa s výnimkou r. 2001 vyskytli 3 veľmi priaznivé ročníky za sebou (2000, 2002 a 2003), ktoré boli mimoriadne z hľadiska kvality najmä červených vín. Vzhľadom na výrazne lepšie klimatické podmienky vinohradníckych oblastí Slovenska oproti nemeckým je tu predpoklad dosahovania kvalitného produktu aj v menej priaznivých ročníkoch, žiada sa však taký pestovateľský systém, ktorý umožní dosiahnu? pri zaujímavom množstve úrody (8-10 t/ha) cukornatos? muštu na úrovni minimálne 18 °NM.

Ing. A. Valachovič, CSc.