Následky po suchom roku 2003 vo viniciach na jar 2004

Aké následky môžu vinohradníci očakáva? po suchom roku 2003 vo viniciach na jar 2004? Ďakujem za odpoveď.

 

Ročník 2003 sa vyznačoval tak vysokými maximálnymi i priemernými teplotami vzduchu počas celého vegetačného obdobia ako aj neobyčajne vysokým deficitom atmosferických zrážok. Dosiahnutá ∑ At v ° C do konca júla dosiahla takmer 2200 ° C a do konca mesiaca augusta takmer na celom území určenom na pestovanie viniča presiahla už 3000 ° C. Pritom množstvo atmosférických zrážok v týchto oblastiach dosiahlo 150 - 170 mm, čo predstavovalo 45 - 50% dlhodobého priemeru zrážok v tomto období. Aj mesiac september nevybočil z rámca tendencie suchého a teplého ročníka, keď priemerné množstvo atm. zrážok spadnutých v tomto období neprekročilo 20 mm. Za týchto okolností bol vývoj viniča ukončený oproti dlhodobému priemeru v predstihu 21 až 26 dní a prejavil sa v priebehu dozrievania hrozna a jeho nadpriemernou kvalitou. Situácia sa čiastočne "vylepšila" zvýšeným úhrnom zrážok v mesiaci októbri, keď v najprodukčnejších vinohradníckych oblastiach Slovenska (Malokarpatská, Južnoslovenská a Nitrianska oblas?) spadlo v priemere 80 mm zrážok. Čiže celkový vegetačný úhrn atm. zrážok k reálnemu koncu vegetácie činí 270 až 300 mm, čo pri predpokladaných zimných zrážkach by malo stači? na nasýtenie pôdneho profilu a prepojenie na podzemnú vodu.

Drevo je vyzreté po celej dĺžke, podmienky pre diferenciáciu pletív v zimných púčikoch pri relatívnom dostatku vlahy v tomto období boli mimoriadne priaznivé, čo je dobrá prognóza pre budúci rok. Avšak s ohľadom na vlahové podmienky vo vegetačnom období je priemer jednoročného dreva menší avšak má priaznivý drevnej časti k stržňu, tj. predpoklad pre vyššiu odolnos? voči mrazu.

Z tohto hľadiska nie je potrebné pristúpi? k zmene rezu a za?aženia vo vinohradoch s dobrou agrotechnikou pôdy, ošetrovania krov a s dostatočnou výživou. V nedostatočne vyživovaných vinohradoch sa nedostatok vlahy prejavuje slabým drevom. Tu je potrebné voli? menšie za?aženie krov a kratší typ rezu, s ohľadom na odrodu a rastovú silu kra.
Agrotechnika pôdy musí by? zameraná na šetrenie vlahy a na jej lepšie využitie viničom, t.j. prerušovanie kapilarity v obrábaných medziradiach a v opakovanom mulčovaní zatrávnených medziradí.
V hnojení je potrebné podpori? rast vegetatívnej masy kra použitím zvýšenej dávky N hnojív (100-120 kg N/ha) a to 60 - 70 % pred nástupom vegetácie. Dlhodobým základom agrotechniky vinohradu v takýchto podmienkach je zvyšovanie organického podielu pôdy - humusu, ktorý má pufrovací účinok tak na vlahu ako aj na živiny a ich prístupnos? pre rastlinu.

Vzhľadom na pokračujúce otepľovanie atmosféry a s ním spojené klimatické extremity, najmä nedostatok atmosférických zrážok, by bolo na mieste prehodnoti? postoj k závlahám najmä k ich úsporným formám.

Ing. A. Valachovič, CSc.