Merano International WineFestival & Culinaria.

Merano, malebné mestečko, učupené pod strmými alpskými štítmi Južného Tirolska, bolo dejiskom sviatku vína a gastronómie pod názvom, Merano International WineFestival & Culinaria. Štyri dni plné najlepšieho vína a najlepších delikates.

Keď pred 17. rokmi festival začínal, organizátori mali problém sústrediť 50 vinárov. Dnes sa festivalu zúčastnilo 314 vybraných talianskych vinárstiev, pričom každé víno muselo prejsť schválením. Zdanlivý detail ktorý však významne prispel k vysokej úrovni podujatia. Vínam z oblasti Južného Tirolska som sa nevenoval, pretože som mal naplánovanú návštevu vinárstiev v oblasti, kde som získal komplexnejší pohľad na juhotirolské vína.

V katalógu bolo rovných dvadsať vinárov v kolónke „extremis“. Organizátori vybrali vína ktoré boli spôsobom výroby, pestovaním v ťažkých klimatických podmienkach, či extrémnych pôdnych podmienkach výnimočné. Jedno z vín som už poznal. VelAules je vyrábané stredovekou technológiou, je drahé, ťažko dostupné a veľmi žiadané. Majiteľ spoločnosti Poggio Gagliardo, Andrea Surbone, je donorom nadácie International help. Najmä výnos z predaja VelAules je určený na pomoc ohrozeným na celom svete. Degustáciu som nechcel začínať červeným vínom a tak sme sa dohodli že sa zastavím neskôr. Andrea mi odporučil ochutnať sekty od stolíku oproti. Veľmi dobré vína od Cantina Baricchi z Piemontu. Sekt Et´Voila Brut 2001, vyrobený z odrody Pinot noir ktorý 6 rokov vyzrieval na kvasinkách. Neuveriteľne svieži, mohutne štruktúrovaný pritom noblesný, bez najmenšieho náznaku starnutia, či únavy. Podľa mňa predčil mnohé slávne francúzske značky. Rovnako vydarený bol aj sekt Visade Canailles, zo šiestich rôznych ročníkov vín odrody Nebbiolo.

Moji priatelia Alesandra a Andrea Surbone	Pohľad na sálu	Angiolina

Toskánske vína nie sú len slávne, ale aj veľmi dobré a značiek je nepreberné množstvo. Preto boli rozdelené do viacerých sál. Zhodou okolností som pred sebou uvidel Bolgheri. Tenuta San Guido, Marchesi Antinori, Michele Satta, Tenutta del´Ornelaia. Príležitostí ochutnať tieto ikonické vína nebýva veľa, no môcť ich ochutnávať a porovnávať všetky súčasne je doslova rarita. Vo všetkých prípadoch išlo o vína zjednodušene označené ako bordeaux koncept. Najrôznejšie kupáže odrôd Merlot, Cabernet Sauvignon, Petit Verdot, Sangiovese. Vína ktoré prešli dlhú cestu od stolových až po najrešpektovanejšie DOC a podľa mňa by si Bolgheri v súčasnosti  zaslúžilo aj štatút DOCG. V tej istej sále boli aj vína z Montalcina. Tenuta Greppo rodiny Biondi Santi mala na stolíku Rosso di Montalcino, ale pod stolíkom aj Brunello di Montalcino Il Greppo. Brunellá od Caparzo, Col d´Orcia, Casanova di Neri, Tenuta di Sesta, ... . Frescobaldi svoje Brunello di Montalcino Luce prezentoval v inej sále pri stolíku spoločnosti Marchesi de´Frescobaldi, spolu s Luce a Lucente ktoré boli vyrobené v kooperácii Roberta Mondaviho s Vittoriom Frescobaldim.

Veľmi podobnú vežu nájdete v Modre	Mestečko pod štítmi Álp	Dáte si pohár Prosecca?

        Nositeľ slávneho mena Jocopo Biondi Santi, syn Franca Biondi Santi,  predstavoval svoje vlastné vína ktoré nemajú s Brunellom a dokonca ani s Montalcinom nič spoločné. Kupáže Cabernet Sauvignon, Merlot  a Sangiovese, ale aj čisté Sangiovese definovaného klonu. Musím sa priznať, že Jacopove vína mi chutili viac ako klasické Brunello v podaní Biondi Santi. To je však vec názoru a osobných preferencií. Kúsok od Montalcina leží Montepulciano, ktoré je domovom Vino Nobile di Montepulciano. Marco Barbi zo spoločnosti Poliziano, predstavoval vína z oblasti Montepulciana a z oblasti Maremma, kde pestujú hrozno neďaleko mora. Paralela s Bolgheri je aj pri odrodách. Cabernet Sauvignon, Merlot, Sangiovese. Už sa pomaly prestávam orientovať v záplave vín bordeauxského štýlu z pobrežia Toskánska. Tie vína sú však veľmi pekné.

Fotené začiatkom novembra	Vinohrady uprostred Álp	Slávny Tramin

Kraj Marche to je v prvom rade Rosso di Conero, červené vína z okolia Ancony. Na juhu Marche leží mestečko Ascoli Piceno kde má sídlo vinárstvo rodiny Velenosi. Hľadal som Massima, obchodného managera ktorý bol ich vína prezentovať v Bratislave. Vína predstavovala winemakerka, ktorá toho anglicky veľa nenahovorí a tak zavolala Angiolinu Piotti Velenosi. Šarmantnú Talianku, veľmi temperamentnú a komunikatívnu, ktorá pre zmenu hovorila neustále. Prestavovali svoje vína Roggio del Filare, ročníky 2004(Tre bicchieri) a 2005, ktoré ešte nebolo hodnotené, ale mne sa páčilo ešte viac ako 2004. Roggio del Filare je pravé talianske víno, trochu arogantné ale šarmantné a temperamentné. Presný opak je Ludi s vynovenou etiketou. Kozmopolitné, uhladené a elegantné. Keď som Angelu chcel odfotiť vybrala si radšej Roggio ako Ludi. Iba o pár stolíkov ďalej ma pristavil Milan Pavelka. „Poď toto treba ochutnať.“ Víno z oblasti Basilicata, od spoločnosti Bisceglia. Pre mňa úplne neznáme, ale nádherné víno za cenu 3 – 4 €. Vína z odrôd Aglianico, Primitivo, Negroamaro, Merlot. Biele vína Falanghina a Fiano di Avellino, pestovali v Kampánii v oblati Avellina(zóna DOCG). Výborné vína navyše za super cenu.

Aply...	Alpy....	Alpy a vinič

Cestou do sálu výstižne označeného ako Culinaria, som ešte natrafil na sicílsku perlu, spoločnosť Donnafugata. Biele vína najmä kombinácie odrody Catarratto, ale aj Chardonnay, Viognier, či Ansonica, červené postavené najmä na báze odrody pochádzajúcej zo Syrakúz, Nero d´Avola. Sladkou bodkou za Sicíliou bolo prírodne sladké víno z Muškátu alexandrijského, Ben Ryé.  Je to niečo ako slamové víno. Po zbere v polovici augusta, sa ešte 20 – 30 dní suší na slnku.

Olivy a nový olej	Balsamico di Modena (fantastické)	12 ročné Balsamico v pozadí dokonca 21 ročné

Culinaria, alebo ak chcete Kulinária, bola časť vyhradená pre vybrané delikatesy a gastronómiu. Najvšakovatejšie syry, salámy, cestoviny, pestá, pomazánky, oleje a nie len olivové, marmelády, hľuzovky, rôzne druhy octu. Neviem síce čo, ale určite som viacero vecí nespomenul. Pri hľuzovkách sa tlačilo priveľa ľudí, nesmeli sa predávať a hľuzovky celkom poznám. Šiel som teda ochutnať nejaké mladé olivové oleje. Po pristavení sa pri viacerých stolíkoch som prišiel k spoločnosti s poetickým názvom Sololio(slnko a olej) z južnej Puglie. Výborné korenisté oleje, pričom najviac mi chutil mladý olej ročníka 2008. Vôňavý, pikantný a ešte kalný. Presne ako mladé víno. Zaumienil som si že tento olej musím priniesť domov. Nechal som to však ne neskôr pretože sa mi nechcelo nosiť fľašu po celý čas so sebou. Keď som však tesne pred odchodom prišiel od nich vymámiť fľaštičku oleja, už ho nemali. Dostal som teda aspoň olej ročníka 2007. Výborný olej, ale 2008 to nie je. Poučenie pre budúcnosť.

Alkohol tester	Oblasť pri Tramíne	Oblasť pri Tramíne

Bol som zvedavý aj na Aceto di Balsamico di Modena. Octárov bolo na výstave viac ale všade bolo plno. Po kvapke som ochutnal zopár „octov“ a všetky boli výborné, ale keď videli, že mám skutočný záujem a každú jednu kvapku vychutnávam, vyčarovali odniekiaľ ešte dve fľaše. Jedna strieborná a jedna zlatá. Aceto z nich takmer ani nechcelo odkvapnúť. Husté, sladké a mimoriadne aromatické. Jedna kvapka bola až až. Pred dvadsiatimi rokmi odložili do barikových sudov takmer 1000 litrov balsamica. Ako sa ocot postupne odparoval, obsah sudov sa zahusťoval a nakoniec zostal jeden jediný, malý, odhadom asi 50 litrový súdok. Tomu zodpovedala aj cena. Necelých 150€ za jednu 100 ml fľaštičku.

Čas vyhradený na návštevu MIWC pomaly ale iste uplynul. Jeden deň je neuveriteľne málo na to aby človek prešiel aspoň to, čo ho zaujíma. Vo svete je veľa výstav a prezentácií vín. Sem sa však celkom určite vrátim.

 
Cestu pripravil Taliansky inštitút zahraničného obchodu ICE, v spolupráci s Exportnou organizáciou Južného Tirolska Obchodnej komory v Bolzáne.