 Ženy v šatkách, ktoré obrábajú vinohrad v meste Urgup v strednom Turecku nikdy neochutnali víno, ktoré pestujú. "Hrozno je určené na hrozienka, alebo na stôl," hovorí Emine, ktorá pracuje v laboratóriu na farme. "Samozrejme, určitá čas? je určená na spracovanie na víno, ale ešte som ho nepila," dodáva.
V dnešnom Turecku sa vinič pestuje na viac ako milióne hektárov (2,471 milióna akrov) a jeho slnečné počasie a kvalitná pôda robia z neho štvrtého najväčšieho producenta hrozna na svete po Francúzsku, Taliansku a Španielsku.
Po stáročia Osmanskej ríše sa pitie vína, ktoré islamský korán označuje za hriech, v najväčšej tureckej moslimskej populácii neujalo. Legenda hovorí, že koza z Noemovej archy priviedla prvého vinára k divému hroznu na svahoch vrchu Ararat vo východnej Anatólii. Polia v Cappadocii, turisticky známej oblasti svojimi vulkanickými skalnými útvarmi a starodávnymi kostolmi, obrábali ešte prví kres?ania. Dnes malá skupina entuziastov verí, že sa im podarí nalia? do pohárov miesto tradičnej rakie voňavé, stále hriešne víno.
"Sme krajinou viníc, ale nie vína," hovorí Rtan Anli, expert na víno na univerzite v Ankare. "Vinári pestujú hrozno, ako keby to boli paradajky, snažiac sa o najvyššiu úrodu, o najväčšie plody. Kvantita je dôležitejšia ako kvalita," uviedol. Pestovatelia a spracovatelia ako Turasan Wines v Urgupe hovoria, že Turecko, kandidujúce na vstup do Európskej únie, smeruje v ústrety Západu a rozvoju vinárstva pomáha aj turistický boom.
"V posledných 15 rokoch turizmus pomohol vnímaniu užitočnosti pestovania viniča," hovorí Hasan Turasan, ktorého starý otec začal vyrába? víno v Cappadocii pred šes?desiatimi rokmi. "Pre skutočný rozvoj kultúry vína však musíme zavies? nové chute, a to si vyžaduje investície a výskum," dodal. Pos?ažoval si, že súkromný sektor robí všetko, "štát nás však nepodporuje, skôr tomu bráni."
Turci priemerne spotrebujú ročne asi liter vína, čo je smiešne málo popri 65 litroch vo Francúzsku. Turecké vinice produkujú asi 55 miliónov litrov ročne, a v rámci výskumu sa snažia vyvinú? nové technológie, alebo druhy hrozna. Turasan sám pestuje hrozno na tridsiatich hektároch a skúša to s odrodou Chardonnay a Cabernet Sauvignon. "Vieme, že Cappadocia je vynikajúca oblas? pre pestovanie hrozna. Ale pre aké druhy? Nemáme o tom žiadne údaje. Používame vylučovaciu metódu," dodal. Devastujúca finančná kríza, ktorá znížila hodnotu tureckej líry skoro na polovicu, neuľahčuje situáciu.
Víno je hriech, tvrdí korán. Podľa 27-ročnej Akimy Ertem je to však "romantický nápoj". "Pijem všetko - pivo, rakiu, whisky - keď ideme von s priateľmi. Ale na peknej, tichej večeri dávam prednos? vínu," povedal jej 28-ročný priateľ Tolga Edirne.
(SITA, ll; hd)
Diskusia (0) |
Časti talianskeho národa sa očividne začína cnie? za históriou. Nie je to však len nesmrteľná talianska renesancia, ktorá pri?ahuje pozornos? domácich obyvateľov a hostí krajiny na Apeninskom polostrove, ale čoraz častejšie obdobie 30. a 40. rokov 20. storočia, ktoré svet pozná ako tragickú éru fašizmu, konštatujú vydania rakúskych denníkov Die Presse a Der Kurier.
Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) pripravuje v spolupráci veľkou vinárskou firmou program na pomoc americkým výrobcom vín. Družicové snímky z výšky 650 kilometrov majú pomôc? čo najefektívnejšie pestova? vinič, povedal Lee Johnson z výskumného oddelenia NASA.
Vz?ahy medzi francúzskymi pestovateľmi viniča a zároveň výrobcami vín a spotrebiteľmi sa v poslednom čase zlepšili. Pestovatelia sú ochotní aj počas zberu hrozna a výroby nového vína privíta? vo vinohradoch, vo svojom dome a v pivnici návštevníkov. Stretnutie s vinohradníkmi je pre milovníkov vína príležitos?ou porozpráva? sa o hrozne, spoznáva? proces výroby vína a ochutna? mušt alebo aj prvý vínny mok, píše denník Le Figaro.
