Na viniči môže infikovať všetky zelené časti. Hospodársky význam má napadnutie kvetenstva, strapiny a bobúľ - strapcov. Infikuje spravidla po dlhom období jarných dažďov. Okrem odumretia napadnutej časti nebezpečenstvo spočíva najmä v tom, že patogén sa vo forme vegetatívneho mycélia prečkáva horúce letné obdobie, a znova sa aktivuje pred, alebo po uzatvorení strapcov, keď sa zmení vnútorná mikroklíma, v prípade vlhkého počasia infikuje ešte nezrelé bobule. V napadnutých bobuliach sa už nesyntetizuje cukor a proces zrenia je prerušený. Napadnuté bobule sa zafarbujú dohneda a na nich vyrastá sivý porast plesne, ktorý ich neskôr celé pokrýva. Napadnuté strapce majú nepríjemný plesňový zápach. Také strapce sa stávajú vhodným substrátom aj pre infekciu druhotnými hubami, ktoré môžu výrazne zhoršiť kvalitu suroviny pre výrobu vín. U modrých odrôd pleseň sivá rozkladá aj farbivá v šupke.
Napriek tomu, že botrytída parazituje na viac ako stovke najrôznejších rastlín, vinič je snáď jedinou rastlinou, kde jej pôsobenie za určitých okolností môže prinášať  úžitok.
Pozitívne pôsobenie plesne sivej nastáva výhradne pri splnení niekoľkých podmienok.  Hrozno musí byť dostatočne fyziologicky vyzreté a jeho cukornatosť  musí byť minimálne na úrovni 18 - 20 °NM. Zároveň musí byť priaznivý priebeh počasia, keď je dostatok vlhkosti na tvorbu plesne(spravidla ranné hmly, blízkosť vodnej plochy, atď.) a zároveň musí byť dostatočne teplý a slnečný deň, v poobedňajších hodinách s relatívne  suchým vzduchom. Za týchto  podmienok sa môžu tvoriť cibéby, potrebné na výrobu botrytických vín, ako napr. Tokajský výber, Ausbruch, Sauternes, nemecké TBA atď.