Zaujímavosťou je, že na ostrovoch Sicília a Pantelleria, ktoré boli pod nadvládou Arabov sa dodnes môžeme stretnúť s výrazom Zibibbo (čítaj dzibibo). Je to lokálne pomenovanie odrody Muškát alexandrijský, z ktorej sa vyrába svetoznáme Moscato di Pantelleria. Hrozno sa vplyvom slnka a vetra nechá zoschnúť na slame rozloženej pod krami viniča až sa vytvoria hrozienka, tie sa potom zalejú novým vínom a až o niekoľko dní sa lisujú. Takto vznikajú unikátne sladké vína z Pantellerie. Podobnosť s výrobou tokajských vín je až zarážajúca. Tejto teórii nahráva aj skutočnosť, že kráľ Belo IV., v druhej polovici 13. storočia kolonizoval oblasti vyľudnené tatárskymi nájazdmi práve ľuďmi z juhu Talianska, ktorí si so sebou okrem znalostí priviezli aj odrody viniča. Na Pantellérii je však pre rozvoj plesne priveľmi sucho a horúco, takže zo slamového vína sa pravdepodobne stal tokajský výber iba vplyvom odlišných prírodných podmienok na tvorbu hrozienok, v ich nárečí cibéb.  V ich domovine poznali technológiu výroby slamových vín dokázateľne už pred 2.000 rokmi.
Slovenská legislatíva rozlišuje medzi hrozienkom a cibébou. Hrozienko je zosušené bobuľa hrozna, nech už zoschla vplyvom čohokoľvek. Cibéba je zosušená bobuľa hrozna, ktorá zoschla vplyvom pôsobenia plesne Botrytis cinerea. Pleseň rozruší šupku hrozna, vďaka čomu dochádza k zvýšenému odparovaniu vody. Botrytída však zmení aj aromatický profil hrozna. Navyše rastlina sa napadnutiu bráni aj zvyšovaním obsahu cukru v napadnutej bobuli, čo rastlinu chráni pred ďalšou infekciou.
V extrémnych prípadoch môže dosahovať obsah cukru až cez 700 gramov na liter. Obsah cukru od cca 450 do 650 gramov však nie je nijak výnimočný. Našťastie pri zoschnutí bobule hrozna nedochádza len ku koncentrácii cukru, ale aj kyselín a vlastne všetkého.  Preto sú botrytické vína veľmi harmonické výrazné komplexné a vzácne.