Ach víno, Ty najkrajší stredný rod a prírodný prvý plod a centrálnej chuti bod, ba aj nôta všetkých nôt.
Takto začína báseň z pera Radošinca Stanislava Štepku v ktorej oslavuje(radošinské)víno. Či už si pod slovom Radošina predstavíte láskavý humor Stanislava Štepku, alebo preslávený Radošinský Klevner, obe majú toho veľa spoločného. Humor a víno, víno a humor. Jedno bez druhého snáď ani nemôže existovať. Umocniť toto spojenie sa rozhodli ľudia zo spoločnosti Pivnica Radošina. V malebnej dedinke učupenej pod Považským Inovcom, ktorý zo severu chráni vinohrady, sa stretli milovníci vína a Radošinského naivného divadla.

Tokajská oblasť je posledný nevybrúsený drahokam z náhrdelníka veľkých vinohradníckych oblastí našej planéty. Už si presne nepamätám, kto je autorom tejto vety, ale viem, že to bol Američan. S dotyčným však plne súhlasím a nezabudnem ju spomenúť pri každej vhodnej príležitosti. Podľa mňa dokonale vystihuje postavenie tokajského. Tokajské víno je vo svete pojem, ktorý milovníci vína vyslovujú jedným dychom spolu s takými pojmami ako je Sauternes, Portské, či Bordaux. O sláve Tokajského veľa napovedá aj používanie slova tokaj francúzskymi, talianskymi, či austrálskymi vinármi. Taliani aj Francúzi sa museli chtiac – nechtiac používania názvu tokaj vzdať. U nás si v plnej miere ani neuvedomujeme aký klenot máme doma.

Počet lokalít s nerovnomerným pučaním a rastom viniča a počet napadnutých krov má v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi väčší rozsah. Často je aj intenzita napadnutia silnejšia. Hlavnou príčinou tohto javu je výskyt roztočov - hálkovca viničového, ktorý je pôvodcom kučeravosti viniča.

Tento malý roztoč, viditeľný iba lupou, spôsobuje najväčšie škody na začiatku vegetácie. Najviac sa vyskytuje v máji a júni. Potom dochádza k čiastočnému poklesu výskytu a v auguste jeho výskyt opä? stúpa. V septembri už samičky vyhľadávajú vhodné miesto na prezimovanie, napríklad praskliny v kôre a podobne. Vajíčka sú guľaté, priehľadné, mliečne aj žltkasté, sotva viditeľné voľným okom. Škodca má do roka 3 až 4 generácie.
Roztoče od skorej jari parazitujú na vyrastajúcich očkách a letorastoch. Potom ...

Ročník 2006 bol výnimočný. Neustálim opakovaním táto veta možno už zovšednela, ale neprestala to byť pravda. To čo z fantastickej suroviny dokázali vyrobiť páni Vinári, sa len tak ľahko nevidí. Najlepších 100 vín, sa stalo súčasťou novej expozície Národného salónu vín, ktorý včera(06. septembra) slávnostne otvoril minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa. V druhom ročníku Národného salónu vín, prešlo cez sito nominačných výstav viac ako 7.000 vzoriek vína.

Rizling rýnsky nie je kráľom, ale rytierom vín. To bola jedna z prvých viet Miroslava Petrecha pri predstavovaní odrody Rizling rýnsky. Reagoval tým na možno trochu schizofrenické označenie Vinum regum, Rex vinorum. Toto označenie si u nás spájame skôr s tokajskými vínami, ale niekto si pod Kráľom vín predstaví Rizling rýnsky. Organizátorom večera bola dvojica Vladimír Mrva a Martin Belan a práve Vlado Mrva spolu s Mirom Petrechom boli sprievodcami svetom špičkových rizlingov. V ich novootvorenej reštaurácii U Richtára v Modre sa podávalo celkom 16 rôznych vín, ktoré v poslednom desaťročí zaznamenali úspech či už doma, alebo v zahraničí.

Tohtoročné kolo súťaže VinoForum 2007 sa konalo v českých Pardubiciach. Vzhľadom na štatút výstavy a českú legislatívu, ešte nie možné zverejniť úplné výsledky súťaže. Čaká sa na kontrolu a potvrdenie výsledkov, Ministerstvom zemědělství ČR. Titul šampióna súťaže bol udelený v štyroch kategóriách. Biele tiché suché, biele tiché ostatné, červené a likérových vín a vín spod kožky. Okrem toho v kategórii ružových vín a v kategórii šumivých vín, bolo vyhlásené Najúspešnejšie víno. Pre slovenských producentov bolo pardubické VinoFórum mimoriadne vydarené. Zo štyroch šampiónov máme dvoch a ďalšie víno bolo vyhlásené ako Najúspešnejšie víno kategórie.

Správa o výraznom úspechu našich vín ma potešila. Spoločnosť Mrva & Stanko dosiahla historický úspech, keď na jednej jedinej a ešte k tomu veľmi prestížnej výstave dokázala získať spolu päť medailí. Štyri strieborné a jedna zlatá medaila zo súťaže Concours Mondial de Bruxelles majú skutočne vysoký lesk. Je to tak trochu potvrdením výnimočnosti ročníka 2006. Počiatočnú eufóriu vystriedala opatrnosť a u niektorých ľudí až skepsa. To, že niektorí vinári situáciu nezvládli, nie je chyba ročníka. Ročník poskytol surovinu prvotriednej kvality a od odbornosti vinára už záviselo čo si s ňou počne. Vo firme Mrva & Stanko to vedeli veľmi dobre. Ochutnajte so mnou zlaté Rulandské šedé.

Rekordných 5735 vzoriek vína a destilátov z celého sveta (47 producentských krajín, vrátane niektorých exotických ako Bolívia, Philipíny, Barbados a ... Holandsko!) bolo prihlásených na putovnú súťaž vín Concours Mondial Bruxelles, ktorá sa tento rok konala v holandskom Maastrichte. Hodnotiace komisie tvorila kozmopolitná spoločnosť 220 enológov, sommelierov a žurnalistov. Aký dôraz kladú organizátori na propagáciu, vidieť aj z počtu žurnalistov v komisiách. Špecializovaný žurnalisti tvorili približne dvojtretinovú väčšinu všetkých degustátorov.
Po minuloročnej súťaži na ktorú boli prihlásené 3 vzorky a všetky bodovali, môžeme tento ročník považovať za medailovú žatvu.